blato -ta blát s. ▶ mazľavá zmes prachu, zeminy a vody; rozmočená zem, pôda: riedke, husté b.; zamrznuté b.; páchnuci nános blata; vbárať sa, zapadnúť do blata; uviaznuť v blate; spadnúť do blata; váľať sa v blate; repa oblepená blatom; byť zamazaný od blata; Blatom jej okydali dom, pobehlicou ju prezývali a do kostola nepustili. [M. Urban]; Keď sa Lavková vrátila, bolo už treba len zem vymazať blatom. [E. Čepčeková]; pren. duševné b.; b. posmechu; postaviť dom z blata nekvalitný; naraziť nosom do blata na dno ◘ fraz. dostať sa z blata do kaluže byť v rovnako zlej situácii ako predtým, nepolepšiť si; hádzať/váľať/kydať na niekoho blato znevažovať niekoho; nechať niekoho v blate v ťažkostiach, v nepríjemnej situácii; ťahať/dostať niekoho z blata z ťažkostí, nepríjemnej situácie ◘ parem. ani v zlate, ani v blate sa neopustia sú spolu v dobrom i v zlom; Katarína na ľade, Vianoce na blate (25. november); kto sa s blatom papre, zamaže sa od neho; nič to preto, že je blato, príde vietor, vyfúka to, príde slnko, ohreje to a bude zase leto; po daždi býva blato; zlata ako blata veľa ▷ blatisko -ka -tísk s. zvel. expr.: ločkavé, husté b.; brodiť sa blatiskom; zapadnúť v blatisku