Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

blato -a blát s. zem, prach rozmočené vodou: riedke b., spadnúť do b-a, zafŕkaný b-om

● → vytiahnuť niekoho z b-a; dostať sa z b-a do kaluže zo zlej situácie do inej podobnej;

blatový príd.;

blatisko -a -tísk s. zvel.

blato -ta blát s.

blato -ta blát s. ▶ mazľavá zmes prachu, zeminy a vody; rozmočená zem, pôda: riedke, husté b.; zamrznuté b.; páchnuci nános blata; vbárať sa, zapadnúť do blata; uviaznuť v blate; spadnúť do blata; váľať sa v blate; repa oblepená blatom; byť zamazaný od blata; Blatom jej okydali dom, pobehlicou ju prezývali a do kostola nepustili. [M. Urban]; Keď sa Lavková vrátila, bolo už treba len zem vymazať blatom. [E. Čepčeková]; pren. duševné b.; b. posmechu; postaviť dom z blata nekvalitný; naraziť nosom do blata na dno ◘ fraz. dostať sa z blata do kaluže byť v rovnako zlej situácii ako predtým, nepolepšiť si; hádzať/váľať/kydať na niekoho blato znevažovať niekoho; nechať niekoho v blate v ťažkostiach, v nepríjemnej situácii; ťahať/dostať niekoho z blata z ťažkostí, nepríjemnej situácie ◘ parem. ani v zlate, ani v blate sa neopustia sú spolu v dobrom i v zlom; Katarína na ľade, Vianoce na blate (25. november); kto sa s blatom papre, zamaže sa od neho; nič to preto, že je blato, príde vietor, vyfúka to, príde slnko, ohreje to a bude zase leto; po daždi býva blato; zlata ako blata veľa ▷ blatisko -ka -tísk s. zvel. expr.: ločkavé, husté b.; brodiť sa blatiskom; zapadnúť v blatisku

blato, -a str. rozmočená zem, hlina al. prach: chodiť po b-e, babrať sa v b-e, spadnúť do b-a

● nechať niekoho v b-e opustiť v zlej situácii; vytiahnuť niekoho z b-a pomôcť mu v zlej situácii; hádzať b-om po niekom haniť, tupiť, ohovárať; z blata do kaluže zo zlej situácie do horšej;

blatný príd. zried.: b-é hniezdo (Vaj.) z blata;

blatový príd.: b-á kefa na čistenie topánok od blata

blatisko p. blato

blatko p. blato

blato s.
1. csl rozmočená hlina, zem: Sa to naroďilo f tom sňehu a f tom blaťe (Žaškov DK); Aj v Stupave sa bu̯ato hádže u̯opatama pres pu̯ot (Stupava BRA); Poza stodoli ňehoc, bo tam blata po koľena (Spiš. Podhradie LVO)
F. to máž jako z blata do kaluže (Brestovany TRN), dostau̯ sa z bu̯ata to kaluže (Kuchyňa MAL) - z nepríjemnej situácie do ešte horšej; pomóhel mu z blata (Bošáca TRČ) - z ťažkostí; mi ťa viťiahňeme z blata (Pukanec LVI) - pomôžeme z tvŕdze; blato je pre gazdu zlato (Bošáca TRČ) - keď hodne prší, osoží to poľu; na jar za voz dážďa, za hrzď blata, na jeseň za hrzď dažďa, za voz blata (Pukanec LVI) - na jar zem rýchlo usychá, na jeseň pomaly; trepeš jak kijákem do bu̯ata (Kuchyňa MAL) - rozprávaš hlúposti
2. zmes hliny, vody, pliev, príp. trusu, či popola na omazávanie stien a hlinenej dlážky obytných a hospodárskych budov: Holovňicu zme omazovale plevovem blatom (Čelovce MK); Ked mali bid hodi, ženi nabrali kravacincóv, plevi fajnové, spravili blato a mazali dno (Modranka TRN); Hižu spodeg zme poľepeľi narovno a zme vžali take retke blato a čutag a zme zapuščaľi (Kokšov-Bakša KOŠ); blatisko s. zvel. expr. k 1: Ani se neviplačí vom krošič f takom blačisku (Nandraž REV); Hrúza jaké blacisko máme pret chalupú (V. Rovné BYT); Na našim dvore take blacisko, co śe ňeda prejsc (Ratvaj SAB); blatko s. zdrob. expr. k 1
F. na Katrenu hlatko, na Vianoce blatko (Poniky BB) - na deň Kataríny mrzne a na Vianoce je odmäk al. prší

blato s rozmočená zem al. prach: časem blato od slunce blýštívá se (ASL 1652); ziaka na zem do blata zrútil (KRUPINA 1746); swina w blaťe se obraca k swemu potesseňi (GŠ 1758);
x. pren tym meneg nebe hledagu, stogic w zemskem blaťe (GŠ 1758) v hriechu
F. zlata museli nám dáti jako blata (ASL 1781) veľa
P. tpn Pyewyczne blatho (v D. Kočkovciach 1409); -ce dem:
P. tpn poss. Blaccza (v Above 1454 OKK)