blúzniť -i nedok.
1. v horúčke al. zo sna zmätene hovoriť: chorý v noci b-l
2. expr. snívať, rojčiť: b. o šťastí; mladistvé b-nie
blúznenie -ia s. lek. ▶ stav porušeného vedomia s časovou a miestnou dezorientáciou, halucináciami a nepokojom ▷ ↗ i blúzniť
blúzniť -ni -nia -ni! -nil -niac -niaci -nenie nedok. 1. ▶ nesúvislo, zmätene hovoriť zo sna, v horúčke, v agónii a pod.: b. celú noc; blúzniaci pacient vo vysokej horúčke; Blúznila a blúdila, iba občas precitla a mala jasnú chvíľu. [D. Dušek]; Stále blúzni, stále spomína močiare, žaby. [A. Hykisch] 2. expr. (ø; o kom, o čom) ▶ oddávať sa rojčeniu, s veľkým nadšením hovoriť o niečom neuskutočniteľnom; želať si nesplniteľné veci; syn. fantazírovať: mladícke, romantické blúznenie; spamätaj sa a prestaň b.; bolo to iba také chvíľkové blúznenie; Žasol som, ako môže niekto tak blúzniť o nejakom meste. [L. Mňačko] ▷ opak. blúznievať -va -vajú -val
bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať • expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre seba • brbtať • brbotať • hatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbce • zried. bľabotiť • pejor.: mrkotať • ľapotať • ľaptať • lalotať • lolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumie • blúzniť (v horúčke, v agónii) • džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať)
p. aj mrmlať 2
2. p. tárať
blúzniť 1. bez zmyslu a nezrozumiteľne hovoriť, najmä v spánku, v horúčke al. v agónii • expr. balušiť: má zimnicu a blúzni; nevie o sebe, iba baluší • expr. bľabotať • zried. bľabotiť • expr. baláchať • hovor. fantazírovať: od hladu už fantazíruje • halucinovať (nezmyselne hovoriť obyč. pri psychickej poruche)
2. p. rojčiť, snívať
rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívať • kniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očami • hovor. fantazírovať • expr.: básniť • blúzniť • bájiť • zried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastí • robiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní
snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiť • kniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajinách • expr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastí • bájiť (si) • hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote
blúzniť, -i, -ia, rozk. -i nedok.
1. v horúčke al. v spánku nezrozumiteľne hovoriť: b. v horúčke; Mal i zimnicu a blúznil. (Jégé);
pren. hovoriť hlúpe, nezmyselné reči, tárať do sveta: blúznenie chorej mysli (Zúb.); blúznila, že najradšej by s ním umrela (Šolt.);
2. (o kom, o čom) s nadšením rozprávať, snívať, rojčiť (obyč. o niečom neskutočnom al. neuskutočniteľnom): blúznil o akomsi šťastí (Král.); romantické, mladistvé blúznenie; sladké blúznenie mladého zaľúbenca (Vlč.);
opak. blúznievať, -a, -ajú