blúzniť -i nedok.
1. v horúčke al. zo sna zmätene hovoriť: chorý v noci b-l
2. expr. snívať, rojčiť: b. o šťastí; mladistvé b-nie
blúzniť -ni -nia -ni! -nil -niac -niaci -nenie nedok.
blúznenie -ia s. lek. ▶ stav porušeného vedomia s časovou a miestnou dezorientáciou, halucináciami a nepokojom ▷ ↗ i blúzniť
blúzniť -ni -nia -ni! -nil -niac -niaci -nenie nedok. 1. ▶ nesúvislo, zmätene hovoriť zo sna, v horúčke, v agónii a pod.: b. celú noc; blúzniaci pacient vo vysokej horúčke; Blúznila a blúdila, iba občas precitla a mala jasnú chvíľu. [D. Dušek]; Stále blúzni, stále spomína močiare, žaby. [A. Hykisch] 2. expr. (ø; o kom, o čom) ▶ oddávať sa rojčeniu, s veľkým nadšením hovoriť o niečom neuskutočniteľnom; želať si nesplniteľné veci; syn. fantazírovať: mladícke, romantické blúznenie; spamätaj sa a prestaň b.; bolo to iba také chvíľkové blúznenie; Žasol som, ako môže niekto tak blúzniť o nejakom meste. [L. Mňačko] ▷ opak. blúznievať -va -vajú -val
bľabotať 1. expr. nezrozumiteľne a nesúvisle hovoriť, chybne artikulovať • expr. brblať: bľaboce, brble si čosi pre seba • brbtať • brbotať • hatlať (mať obyč. vrodenú artikulačnú chybu): odpoveď iba neisto brbce • zried. bľabotiť • pejor.: mrkotať • ľapotať • ľaptať • lalotať • lolotať: ľapoce, laloce, hoci ho nik nerozumie • blúzniť (v horúčke, v agónii) • džavotať (o deťoch učiacich sa artikulovať)
p. aj mrmlať 2
2. p. tárať
blúzniť 1. bez zmyslu a nezrozumiteľne hovoriť, najmä v spánku, v horúčke al. v agónii • expr. balušiť: má zimnicu a blúzni; nevie o sebe, iba baluší • expr. bľabotať • zried. bľabotiť • expr. baláchať • hovor. fantazírovať: od hladu už fantazíruje • halucinovať (nezmyselne hovoriť obyč. pri psychickej poruche)
2. p. rojčiť, snívať
rojčiť premýšľať o neskutočných al. neuskutočniteľných veciach (s príjemným pocitom) • snívať • kniž. sniť: rojčil o budúcnosti; sníval s otvorenými očami • hovor. fantazírovať • expr.: básniť • blúzniť • bájiť • zried. ideálčiť: fantazíruje, blúzni o šťastí • robiť si ilúzie (zároveň klamať sám seba): robí si ilúzie o novom zamestnaní
snívať oddávať sa príjemným myšlienkam, predstavám • rojčiť • kniž. sniť: sníva o bohatom ženíchovi; romanticky rojčiť, sniť o ďalekých krajinách • expr. blúzniť: je to iba mladistvé blúznenie o šťastí • bájiť (si) • hovor. fantazírovať (oddávať sa ilúziám, neskutočným predstavám, výmyslom): báji, fantazíruje o bezstarostnom živote
blúzniť, -i, -ia, rozk. -i nedok.
1. v horúčke al. v spánku nezrozumiteľne hovoriť: b. v horúčke; Mal i zimnicu a blúznil. (Jégé);
pren. hovoriť hlúpe, nezmyselné reči, tárať do sveta: blúznenie chorej mysli (Zúb.); blúznila, že najradšej by s ním umrela (Šolt.);
2. (o kom, o čom) s nadšením rozprávať, snívať, rojčiť (obyč. o niečom neskutočnom al. neuskutočniteľnom): blúznil o akomsi šťastí (Král.); romantické, mladistvé blúznenie; sladké blúznenie mladého zaľúbenca (Vlč.);
opak. blúznievať, -a, -ajú
blúzniť nedok. (plúznit) 1. tek, priev, gem, pov, trenč nesúvisle, pomätene rozprávať pri vysokej horúčke: Mau̯ takú horúčku, že už aj blúzňeu̯ (Martin n. Žit. ZM); Už je s ním zľe, blúzňí (Papradno PB); Calú nodz blúznila, šva mala velkú horúšku (Kopráš REV); blúzňiť (Prievidza; Adamovce TRČ, V. Bielice TOP); blúznit (Bzince p. Jav. MNV) 2. or, jstrsl expr. tárať hlúposti: Čo blúzňiš tím ďeťom také sprostosťi! (Martin n. Žit. ZM); Zľe ho počúvať, čo tag blúzňi (Pečenice LVI); Kebi ból ožratí, nečuduvau̯ bi som sa mu, keť tag blúzňi (Prochot NB); Už bi si mohól prestaď blúzňiť (Revúca); blúzňiť (Hor. Lehota DK) F. blúzní ani v rozume pochiblí (Kameňany REV) - veľmi tára 3. kliať, nadávať: Kec ca najeduje, blúzní, preklíná (Malženice HLO); Plúznil velice (Bernolákovo BRA); blúzňit (Koniarovce TOP); blúznit (Lukáčovce HLO)
plúzniť p. blúzniť
blúzniť ndk 1. tárať, nerozumne hovoriť; rojčiť: (falošní učitelia) také wecy pred sprostu obci bluznegu proti nám (PP 1734); samá wsseobecná zrozumnost kraginu rydit zbranuge blúznit (PT 1778) 2. neprístojne hovoriť, nadávať: odrezancy mnoho proťi papežj a stolicy rimskeg bluznili (TP 1691); kteri (mistr) oplzle a neuctiwe reczi konal a bluznil aneb neucztiwe druheho gmena potupowal (P. ĽUPČA 1728); zlorečjm, blúznim (KS 1763)