Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

blúdiť -i nedok.

1. pohybovať sa po nesprávnej ceste: b. v noci vo veľkom meste

2. chodiť bez cieľa, túlať sa, potulovať sa; (o veciach) pohybovať sa sem a ta: b. po uliciach, ulicami, po svete; oči mu b-ia;

pren. myseľ mu b-i po niečom

3. pohybovať sem a ta: b-i očami, zrakom po miestnosti

4. mýliť sa: vedecké, názorové b-enie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
blúdiť ‑i ‑ia nedok.

blúdiť -di -dia (ne)blúď! -dil -diac -diaci -denie nedok.

blúdiť -di -dia blúď! -dil -diac -diaci -denie nedok. 1. (kde; ø) ▶ pohybovať sa po nesprávnej ceste, nevedieť sa zorientovať v neznámom prostredí: b. v cudzom meste, v lese, v tme; ukázať cestu blúdiacemu; Vežiak som napodiv našla rýchlo, bez blúdenia. [NP 1986]
2. (kadiaľ) ▶ chodiť bez cieľa, potulovať sa; pohybovať sa sem i tam: b. mestom, po meste, svetom, po svete; celé dni blúdi kade-tade; oblaky blúdia oblohou, po oblohe; Každú noc blúdi so sviečkou domom. [K. Horák]; Poľanou blúdi svorka vlkov. [Sme 2002]; pren. b. v myšlienkach, vo fantázii; b. vo hviezdach byť zasnený
3. (čím po čom) ▶ pohybovať niečím náhodne meniac smer: b. rukou po niečom; Amatérsky astronóm ju objavil náhodou, keď blúdil ďalekohľadom po oblohe. [Pd 1995]
4. ▶ zotrvávať v omyle, nemať pravdu; syn. mýliť sa: riziko omylov a blúdenia [Ľ. Repáň]; Pokým iné slovanské národy blúdili v tme pohanstva, slovenský národ vstupuje medzi kresťanské národy. [F. Hrušovský]
fraz. blúdiť očami/zrakom/pohľadom po niekom, po niečom meniť smer pohľadu; myšlienky/spomienky mu (jej, im) blúdia al. jeho (jej, ich) myseľ/rozum/duch blúdi rozmýšľa, rozmýšľajú o niečom vzdialenom; pohľad/zrak/oči mu (jej) blúdi po niekom, po niečom díva sa bez sústredenia, mení smer pohľadu
opak. blúdievať -va -vajú -val; dok. k 1, 4poblúdiť k 1 izablúdiť

behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


blúdiť 1. meniť smer (pohľadu, myšlienok a pod.) • behaťpobiehaťkniž. zastar. tekať: oči mu blúdili, behali; myseľ blúdi, behá; spomienky blúdili, pobiehalitápať (byť v neistote): blúdiť, tápať v pochybnostiach

2. p. túlať sa 1 3. p. mýliť sa


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítanírobiť omylybyť na omyledopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omylepliesť saexpr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiachblúdiťexpr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnalfraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarátsubšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách


tápať 1. neisto sa pohybovať (obyč. sa pritom zachytávať rukami) • expr. habkať: postupuje pomaly, tápe, habká v tmeexpr. šmátrať sa: šmátra sa potme

2. byť neistý, bezradný (v konaní a pod.) • blúdiť: tápu v pochybnostiach; myseľ mu blúdi v neistote


túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

blúdiť, -i, -ia nedok.

1. chodiť po nesprávnej ceste: b. v lese, na neznámom mieste, b. potme;

2. (o človeku) chodiť bez cieľa sem a tam, túlať sa, potulovať sa, ponevierať sa, tárať sa; (o veciach) pohybovať sa sem i tam, hore dolu: b. po uliciach, ulicami, mestom, po meste, poľom, po poli, lesom, po lese, b. po svete, svetom; začali blúdiť po nebi oblaky (Švant.); tiene blúdia siným poľom (Kras.); po klávesoch ospalo blúdia ruky (Krčm.)

b. očami, zrakom, pohľadom (po kom, po čom) pozerať z predmetu na predmet, stále meniť smer pohľadu; oči mu (jej) blúdia, zrak, pohľad mu (jej) blúdi (po kom, po čom); jeho (jej) myseľ, rozum, duch blúdi niekde, myšlienky, spomienky blúdia myslí na niečo (obyč. vzdialené);

3. mýliť sa, žiť, zotrvávať v omyle, v nesprávnom názore: ideové blúdenie, b. v sektárstve, v pohanstve;

cirk. odchyľovať sa od učenia cirkvi;

opak. blúdievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 poblúdiť;

k 1 i zablúdiť

blúdiť nedok.
1. csl pohybovať sa, chodiť po nesprávnej ceste, nemôcť sa zorientovať: Blúďila som po hore (Ležiachov MAR); Misleli zme si, že iďeme dobre, ale veru zme blúďili (Návojovce TOP); Uš calu nodz bludzime (Remeniny GIR)
F. bludzi v rozume (Sedlice PRE) - je pomätený
2. turč, gem, trn, jtrenč expr. túlať sa, chodiť bez cieľa: Ňehodná žena blúďi (Konské MAR); Furt po sveťe blúďí (Betliar ROŽ); Po nocách cábril, blúdzil dzekáde (Brestovany TRN)
F. blúdzí jako zlé hodzini (Bošáca TRČ) - túla sa

blúdiť ndk
1. chodiť bez cieľa, túlať sa: po horách a pustinách blúdice diwoké zwira (VOv 1779); prykazuge se, aby na bludiczich lidy pilny pozor daly (LEVOČA 1785) tulákov; to nočne bludeny, ty hrissne schacky a towaristwo (MiK 18. st);
x. pren sskodu Wah bludicy by nam činil (LIPTOV 1775) rozvodnený, vylievajúci sa z brehov
2. mýliť sa, odchyľovať sa od správneho názoru, zotrvávať v omyle: bluditj mi nedeg od twych prikazanj (KK 1709); kdyby nebylo kacírstvo, neblúdilo by se ve víre kresťanstvo (ASL 1730); nechteg w zlostech bludit (GŠ 1758); -ievať [-ív-] frekv: ktery wen z cesty sedáwal aneb bludiwal, nawrátil gse na cestu (PeP 1771); gestli bi ag on ta blúďíwal? (BN 1789)

Zvukové nahrávky niektorých slov

takto blúdil dve hodiny erra ainsi pendant deux heures

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu