Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

blízky bližší príd.

1. kt. je v menšej priestorovej al. časovej vzdialenosti, op. ďaleký: b-e okolie, v b-om meste; v najbližších mesiacoch; B. východ krajiny juhozáp. Ázie

2. spojený rodinnými, priateľskými ap. vzťahmi, op. vzdialený: b. príbuzný; najbližší priatelia dôverní; b. spolupracovník; naše názory sú b-e; sú si b-i

● bližšia → košeľa ako kabát;

blízko, blízo

I. prísl. k blízky, op. ďaleko: už sme b.; pristúpiť bližšie; mať k niekomu b.;

blízkosť, blízosť -i ž.

II. blízko -a s. malá vzdialenosť, blízkosť: z b-a i z ďaleka i fraz. zovšadiaľ

III. blízko, blízo predl. s G vyj.

1. malú vzdialenosť, neďaleko: bývať b. hotela

2. časovú bezprostrednosť pred niečím: byť b. smrti

3. blízkosť k istej kvantitatívnej hranici: b. jedného milióna km

IV. čast. takmer, skoro: b. tri milióny; má b. šesťdesiat rokov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
blízky bližší; blízko, blízo prísl. i predl. s G; blízkosť ‑i ž.
Blízky východ ‑eho ‑u m.; blízkovýchodný

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

blízky1 -ka -ke 2. st. bližší príd. 1. ▶ nachádzajúci sa v malej priestorovej vzdialenosti; syn. neďaleký; op. ďaleký: b. les; blízke okolie; zájsť do blízkej reštaurácie; ubytovať sa v najbližšom hoteli; opt. b. bod najbližší bod, ktorý sa ostro zobrazí na sietnici zdravého oka; geogr. B. východ územie krajín juhozápadnej Ázie a severovýchodnej Afriky
2. ▶ poukazujúci na krátku časovú vzdialenosť; syn. nadchádzajúci: b. koniec vojny; blízka budúcnosť; blízka perspektíva; v najbližších minútach, hodinách, dňoch; Tešili sa z blízkeho duševného očistenia. [P. Jaroš]; Na najbližšie raňajky bola praženica s cibuľkou. [J. Beňo]; Celkom príjemnú má tvár, blízku tridsiatku na nej vôbec nevidno. [J. C. Hronský]
3. (komu, čomu; čím) ▶ majúci podobné zmýšľanie, názory, stotožňujúci sa, súhlasiaci s niekým, niečím; syn. dôverný, spriaznený: srdcu b. priateľ, známy; generačne, vekom b.; mať b. vzťah k niekomu, k niečomu; skladateľ, autor knihy mi je b.
4. (i komu, čomu; čím) ▶ majúci z väčšej miery spoločné znaky, črty, vlastnosti s iným, približne taký istý; syn. podobný: knihy sú si obsahovo blízke; oba prípady sú blízke; pôvodom blízke jedince; sny blízke skutočnosti; Peter pocítil len čosi veľmi blízke roztrpčeniu. [J. Tužinský]; Na doplnkovej prednáške zistil, že pohrdlivá deva navštevuje blízku špecializáciu. [A. Ferko]
5. ▶ ktorý je v bezprostrednom príbuzenskom vzťahu: blízka príbuzná; blízka rodina; dedičmi sú najbližší príbuzní
◘ fraz. bližšia košeľa ako kabát vlastný prospech je prednejší

blízky2 -keho obyč. pl. blízki m. ▶ kto je v rodinnom al. úzkom priateľskom vzťahu s niekým: myšlienky na blízkych; navštevovať blízkych; spoliehať sa na blízkych; oslavovať v kruhu blízkych

bližší -šia -šie príd. 1. 2. st. ↗ k blízky1
2. ▶ ktorý je istým spôsobom určený, vymedzený; syn. presnejší, podrobnejší: b. pohľad na menový vývoj; bližšia spolupráca s niekým; nálezy bez bližšieho určenia; získať, žiadať bližšie informácie, správy, údaje; konať bez bližšej príčiny; uviesť b. dátum; bližšie označenie výrobku; počuť, povedať, dozvedieť sa niečo bližšie

najbližší1 -šia -šie príd. 1. 3. st. k ▶ ↗ blízky1: hľadať n. bankomat; prísť po najbližšiu odbočku; oddýchnuť si na najbližšom odpočívadle; Krnáč sa ho spýtal, kde je tu najbližšia reštaurácia, a dodal, že tu niekde nablízku často večeriaval. [J. Johanides]
2. ▶ ktorý je v bezprostrednom príbuzenskom al. priateľskom vzťahu s niekým: n. príbuzný; n. priateľ; navštívili ho najbližší spolupracovníci; Ako najbližšia rodina sedeli za vrchstolom. [A. Habovštiak]; Nikomu neublížila, a teraz jej takto ublíži najbližšia bytosť. [R. Sloboda]
3. ▶ ktorý príde, bude, uskutoční sa ako prvý v poradí, nadchádzajúci, nasledujúci, budúci1: n. víkend má pršať; n. autobus ide o dve hodiny ďalší; aké sú vaše najbližšie plány?; cez najbližšiu prestávku si dáme kávu
◘ fraz. expr. byť srdcu najbližší byť najviac obľúbený ◘ parem. keď je núdza najvyššia/najväčšia, pomoc Božia najbližšia

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovaný • osobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidenta • kniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízky • najbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolie • tesný: v bezprostrednej, tesnej blízkosti • priamy: priamy dotyk • momentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamy • úprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človek • prirodzený • nenútený • nestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmev • uvoľnený (obyč. o správaní) • srdečný • zastar. prostosrdečný • domácky (ako doma): domácke ovzdušie

blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostredný • neďaleký • neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký les • skorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosť • dohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom čase • expr.: blízučký • blízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďaleký • pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuzný • dôverný: dôverný priateľ • sympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvíle • príbuzný • spriaznený • spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené duše • sesterský • bratský: sesterská organizácia, bratský národ • podobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostredný • tesný • úzky • priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontakt • expr.: blízučký • blízunký • blízulinký

dôverný 1. ktorý má dôveru; vzbudzujúci dôveru; svedčiaci o dôvere • blízky • zried. dôveryplný: dôverný, blízky priateľ; dôverná, dôveryplná osoba • intímny • súkromný • osobný (týkajúci sa intimity, súkromia): intímne prostredie; intímne, súkromné, osobné veci • familiárny • rodinný (bezprostredný, ako doma, v rodine): familiárna, rodinná atmosféra; familiárne oslovenie • odb. hypokoristický (o slovách)

2. na verejnosti nerozšírený, prístupný iba zasvätencom • tajný • neverejný (op. verejný): dôverné, tajné informácie; dôverný, neverejný spis • diskrétny: diskrétny rozhovor

našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domáci • tunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery? • náš: najlepšie sú našské, naše odrody viniča • blízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudia • rodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného kraja • národný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúry • svojský • svoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom

nedávny vyskytujúci sa v neveľkej časovej vzdialenosti, nie (príliš) dávny (op. dávny, vzdialený, ďaleký) • blízky • neďaleký: spomínam na nedávnu, blízku minulosť; oživiť si nedávne, neďaleké udalosti • včerajší

okolitý ktorý sa vyskytuje okolo niečoho al. v blízkosti niečoho • zastar. okolný: okolité, okolné vrchy; okolitý, okolný svet • susedný (nachádzajúci sa v susedstve): okolité, susedné štáty; susedné chalupy • blízky (nachádzajúci sa v blízkom okolí): okolité, blízke predmety • vonkajší: vonkajší svet

podobný približne taký istý, s prevahou spoločných, zhodných vlastností, čŕt, znakov (op. odlišný, rozdielny) • obdobný • analogický: podobný, obdobný prípad; mať podobné, obdobné skúsenosti; analogický postup • príbuzný • blízky (z hľadiska pôvodu, obsahu a pod.): príbuzné, blízke jazyky; príbuzné, blízke odbory, študijné disciplíny • spriaznený • spríbuznený (duševne, zmýšľaním podobný): spriaznené, spríbuznené duše • podaný • podatý (na niekoho): je podaný, podatý na otca • rovnaký • zhodný (majúci úplne totožné vlastnosti, znaky): zažila som podobnú, rovnakú situáciu; naše pocity sú podobné, zhodné • porovnateľný (ktorý možno porovnávať s iným na základe podobnosti): porovnateľné pojmy, porovnateľné príklady

príbuzný 1. spojený rodinnými zväzkami • spríbuznený: príbuzné, spríbuznené rodiny • zastaráv. spriaznený: spriaznené rody

2. majúci veľa spoločných vlastností s iným (op. rozdielny, odlišný) • blízky (op. vzdialený): príbuzný, blízky študijný odbor; príbuzné, blízke kultúry • podobný: mať s niekým podobné názory • trocha expr.: pokrvný • bratský (majúci spoločný pôvod): pokrvné, bratské slovanské národy • spriaznený • spríbuznený (príbuzný zmýšľaním, duševne príbuzný): spriaznené, spríbuznené duše • hovor. porodinený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

blízky, 2. st. bližší príd.

1. priestorovo málo vzdialený: v b-om lese, v najbližšej dedine;

2. časovo nie vzdialený, skorý, bezprostredný: v b-om čase, v najbližšom čase, v najbližších dňoch, v b-ej budúcnosti;

3. majúci rodinný al. priateľský pomer k niekomu, príbuzný, milý, dôverný, sympatický: b. príbuzný, b. priateľ; mať k niekomu b. vzťah, pomer

● naši najbližší príbuzní; byť b. niekomu byť s niekým v dôvernom priateľstve, pomere; bližšia košeľa ako kabát (prísl.) vlastný záujem je prednejší ako cudzí;

4. podobný: b. farbou, obsahom;

blízkosť, -ti ž.: v bezprostrednej b-i, v b-i niekoho, niečoho blízko

Morfologický analyzátor

blízky podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) blízky; (bez) blízkeho; (k) blízkemu; (vidím) blízkeho; (o) blízkom; (s) blízkym;

(dvaja) blízki; (bez) blízkych; (k) blízkym; (vidím) blízkych; (o) blízkych; (s) blízkymi;

blízky prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) blízky; (bez) blízkeho; (k) blízkemu; (vidím) blízkeho; (o) blízkom; (s) blízkym;

(dvaja) blízki; (bez) blízkych; (k) blízkym; (vidím) blízkych; (o) blízkych; (s) blízkymi;


(jeden) bližší; (bez) bližšieho; (k) bližšiemu; (vidím) bližšieho; (o) bližšom; (s) bližším;

(dvaja) bližší; (bez) bližších; (k) bližším; (vidím) bližších; (o) bližších; (s) bližšími;


(jeden) najbližší; (bez) najbližšieho; (k) najbližšiemu; (vidím) najbližšieho; (o) najbližšom; (s) najbližším;

(dvaja) najbližší; (bez) najbližších; (k) najbližším; (vidím) najbližších; (o) najbližších; (s) najbližšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) blízky; (bez) blízkeho; (k) blízkemu; (vidím) blízky; (o) blízkom; (s) blízkym;

(štyri) blízke; (bez) blízkych; (k) blízkym; (vidím) blízke; (o) blízkych; (s) blízkymi;


(jeden) bližší; (bez) bližšieho; (k) bližšiemu; (vidím) bližší; (o) bližšom; (s) bližším;

(tri) bližšie; (bez) bližších; (k) bližším; (vidím) bližšie; (o) bližších; (s) bližšími;


(jeden) najbližší; (bez) najbližšieho; (k) najbližšiemu; (vidím) najbližší; (o) najbližšom; (s) najbližším;

(tri) najbližšie; (bez) najbližších; (k) najbližším; (vidím) najbližšie; (o) najbližších; (s) najbližšími;


ženský rod

(jedna) blízka; (bez) blízkej; (k) blízkej; (vidím) blízku; (o) blízkej; (s) blízkou;

(dve) blízke; (bez) blízkych; (k) blízkym; (vidím) blízke; (o) blízkych; (s) blízkymi;


(jedna) bližšia; (bez) bližšej; (k) bližšej; (vidím) bližšiu; (o) bližšej; (s) bližšou;

(štyri) bližšie; (bez) bližších; (k) bližším; (vidím) bližšie; (o) bližších; (s) bližšími;


(jedna) najbližšia; (bez) najbližšej; (k) najbližšej; (vidím) najbližšiu; (o) najbližšej; (s) najbližšou;

(štyri) najbližšie; (bez) najbližších; (k) najbližším; (vidím) najbližšie; (o) najbližších; (s) najbližšími;


stredný rod

(jedno) blízke; (bez) blízkeho; (k) blízkemu; (vidím) blízke; (o) blízkom; (s) blízkym;

(tri) blízke; (bez) blízkych; (k) blízkym; (vidím) blízke; (o) blízkych; (s) blízkymi;


(jedno) bližšie; (bez) bližšieho; (k) bližšiemu; (vidím) bližšie; (o) bližšom; (s) bližším;

(dve) bližšie; (bez) bližších; (k) bližším; (vidím) bližšie; (o) bližších; (s) bližšími;


(jedno) najbližšie; (bez) najbližšieho; (k) najbližšiemu; (vidím) najbližšie; (o) najbližšom; (s) najbližším;

(tri) najbližšie; (bez) najbližších; (k) najbližším; (vidím) najbližšie; (o) najbližších; (s) najbližšími;

Paradigmy podstatných mien

blízky
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) blízky
G (bez) blízkeho
D (k) blízkemu
A (vidím) blízkeho
L (o) blízkom
I (s) blízkym
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (traja) blízki
G (bez) blízkych
D (k) blízkym
A (vidím) blízkych
L (o) blízkych
I (s) blízkymi

Zvukové nahrávky niektorých slov

blízky: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Afrike a na Blízkom ≈ Africe a na Blízkém
a NATO na Blízkom ≈ a NATO na Blízkém
a židom na Blízkom ≈ a židům na Blízkém
Blízkom východe a prijala ≈ Blízkém východě a přijala
Blízkom východe bomby a ≈ Blízkém východě bomby a
na Blízkom východe RC ≈ na Blízkém východě RC
NATO na Blízkom východe ≈ NATO na Blízkém východě
SZBP o Blízkom východe ≈ SZBP o Blízkém východě
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a Blízkom východe, ale ≈ and Middle East, but
a ich najbližší susedia ≈ and their nearest neighbours
a jeho najbližší poradcovia ≈ and his closest advisors
Blízkom východe a jeho ≈ Middle East and his
Blízkom východe, ale aj ≈ Middle East, but also
Blízkom východe je všetko ≈ Middle East, everything is
Blízkom východe znamená, že ≈ Middle East means that
Chán a jeho najbližší ≈ Khan and his closest
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor