blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.
blížiť sa -ži sa -žia sa blíž sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok.
blížiť -ži -žia (ne)blíž! -žil -žiac -žiaci -ženie nedok.
blížiť sa -ži sa -žia sa blíž sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok. 1. (ku komu, k čomu; odkiaľ) ▶ dostávať sa do malej, krátkej priestorovej vzdialenosti; syn. približovať sa, prichádzať; op. vzďaľovať sa: pomaly, rýchlo, nezadržateľne sa b.; b. sa z juhu, od mesta; b. sa k domu; b. sa k niekomu od chrbta; b. sa k cieľu cesty; b. sa pomalými krokmi, skokom; dupot konských kopýt sa blíži; od lesa sa blížia akési hlasy 2. ▶ byť v malej, krátkej časovej vzdialenosti; syn. približovať sa, prichádzať, nadchádzať: jar sa blíži; blíži sa šiesta hodina; premiéra predstavenia sa blíži; blíži sa jeho šesťdesiatka; čas účtovania sa blíži; blížiace sa nešťastie; blížia sa voľby, Vianoce; Stále je na nohách, hoci sa blíži jej ťažká hodinka. [J. Podhradský] 3. (k čomu) ▶ dostávať sa k istému cieľu (abstraktne); syn. smerovať: b. sa k dospelosti; splnenie úlohy sa blíži k úspešnému koncu; stretnutie futbalových mužstiev sa blíži k záveru; neos. blížilo sa k dvanástej hodine, k poludniu, k letu 4. (čomu, k čomu) ▶ dosahovať takmer rovnaké al. podobné znaky, črty, vlastnosti; syn. podobať sa, pripomínať: novela sa svojimi rozmermi blíži románu; rezbár sa spôsobom spracovania dreva blíži k ľudovej tvorbe; Má v očiach úžas, ale aj čosi horkého, čo sa blíži k smútku. [R. Jašík]; Voľný verš sa svojou štruktúrou blíži raz k viazanému veršu, inokedy k rytmizovanej próze. [LT 1998] 5. (k čomu) ▶ dosahovať istú konkrétnu mieru, hodnotu, úroveň: objem úverov sa blíži k 100 miliardám korún; nezamestnanosť sa blíži k 10 percentám; počet obetí sa blíži k štyridsiatim; Podiel nákladov na bývanie sa blíži k jednej tretine celkového rozpočtu domácností. [Pc 1995]
blížiť -ži -žia (ne)blíž! -žil -žiac -žiaci -ženie nedok. zastaráv. (komu) ▶ spôsobovať fyzické al. psychické utrpenie, bolesť, ujmu; syn. ubližovať, krivdiť: ľudia blížia ľuďom; Tá by si veru nedala od muža blížiť. [M. Jančová]; Nebudeš mať dojem, že Ti blížim? [H. Zelinová]
blížiť p. ubližovať
blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať sa • prichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádza • nadchádzať • nadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobie • prikrádať sa • vkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkráda • pristupovať • kráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou
nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti
2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé
3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať
ubližovať spôsobovať fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu • blížiť: ubližovať si na tele, na zdraví; ubližoval jej nadávkami • škodiť • poškodzovať (spôsobovať materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): fajčenie mu škodí, poškodzuje mu zdravie, ubližuje mu na zdraví; okrádaním poškodzuje podnik • krivdiť (spôsobovať krivdu, príkorie): ubližuje, krivdí mu nespravodlivým obvinením • ukracovať (neoprávnene niekomu niečo brať): nechce deti ukracovať, aby ostali bez otca
blížiť, -i, -ia nedok. (komu) ubližovať: Eve neblíž a môjmu úbohému dieťaťu buď láskavým otcom. (Urbk.) Neblíž mu ani teraz, dcéra moja. (Taj.)
blížiť sa, -i, -ia nedok. (ku komu, k čomu i bezpredm.)
1. dostávať sa, prichádzať na malú vzdialenosť, približovať sa (v priestore): b. sa k dedine, k lesu; hlasy, kroky sa blížia;
2. (bezpredm., zried. i k čomu) približovať sa (v čase), prichádzať: blíži sa polnoc, blíži sa zima, jar; jeseň sa blížila ku koncu; ako sa čas rýchle blíži k polnoci (Urbk.); i neos. blížilo sa Všechsvätých (Kuk.); blížilo sa práve k letu (Urb.); blížilo sa k poludniu (Laz.); blíži sa koniec, smrť;
3. (k čomu, zried. i čomu) dostávať sa k istému cieľu, približovať sa (abstraktne): b. sa k cieľu, b. sa k pravde, ku konečnému úspechu; teplota sa blíži k bodu varu; (pisári) blížili sa fonetike (Vlč.);
dok. priblížiť sa
blížiť nedok. 1. strsl, zsl, šar ubližovať, spôsobovať ujmu niekomu: Furd_ej bľížou̯ (Prievidza); Ale že bi boli blíželi, to ňie (Tek. Breznica NB); Šva jé máš ti blížit, ve_ti nižd nespravila (Jelšava REV); Mojin ďeťom blíži (Vieska n. Žit. ZM); Ňescem_ej blížit (Bošáca TRČ); Do ťi blíží? (Brodské SKA); Ked_éj uš tolko blížili, zala sa a odešla g rodičom (Brestovany TRN) 2. omínať, odierať (o tesnej obuvi): Na jarmeku mi naši kúpili malé strevice a na druhí dzeň som ból s kamarádmi v horách a mi bľížili celú cestú, večér som mal na noze samí zmínek (Brvnište PB)
blížiť sa nedok. 1. csl dostávať sa bližšie, zmenšovať vzdialenosť, približovať sa (v priestore): Ňebolo ňižd vidno, iba klopaňie bolo počuť, jäko sä voz bľížiu̯ (Veličná DK); Pomali zme sa blížili (V. Rovné BYT); Jag uš slunko śe bľiži gu hure (Čemerné VRN) 2. csl nadchádzať, približovať sa (v čase): Bľíži sa večer (Hor. Lehota DK); Ket sa blížil ten Štedrí den, nechodzili zme kupuvat stronki (Kostolné MYJ); Kec śe uš źima bľižila (Vinné MCH)
blížiť sa ndk dostávať sa bližšie, prichádzať, približovať sa: že se k wečeru blyžilo (ŽILINA 1693-94); ga sa giž k tomu blizim, abich obetowana bila (S. ĽUPČA 1780); hodina sa blížila (BR 1785)