Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

blížiť -i nedok. ubližovať: b. dieťaťu, nedá si od neho b.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
blížiť ‑i ‑ia nedok. (ubližovať)
blížiť sa ‑i ‑ia nedok.

blížiť sa -ži sa -žia sa blíž sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok.


blížiť -ži -žia (ne)blíž! -žil -žiac -žiaci -ženie nedok.

blížiť sa -ži sa -žia sa blíž sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok. 1. (ku komu, k čomu; odkiaľ) ▶ dostávať sa do malej, krátkej priestorovej vzdialenosti; syn. približovať sa, prichádzať; op. vzďaľovať sa: pomaly, rýchlo, nezadržateľne sa b.; b. sa z juhu, od mesta; b. sa k domu; b. sa k niekomu od chrbta; b. sa k cieľu cesty; b. sa pomalými krokmi, skokom; dupot konských kopýt sa blíži; od lesa sa blížia akési hlasy
2.byť v malej, krátkej časovej vzdialenosti; syn. približovať sa, prichádzať, nadchádzať: jar sa blíži; blíži sa šiesta hodina; premiéra predstavenia sa blíži; blíži sa jeho šesťdesiatka; čas účtovania sa blíži; blížiace sa nešťastie; blížia sa voľby, Vianoce; Stále je na nohách, hoci sa blíži jej ťažká hodinka. [J. Podhradský]
3. (k čomu) ▶ dostávať sa k istému cieľu (abstraktne); syn. smerovať: b. sa k dospelosti; splnenie úlohy sa blíži k úspešnému koncu; stretnutie futbalových mužstiev sa blíži k záveru; neos. blížilo sa k dvanástej hodine, k poludniu, k letu
4. (čomu, k čomu) ▶ dosahovať takmer rovnaké al. podobné znaky, črty, vlastnosti; syn. podobať sa, pripomínať: novela sa svojimi rozmermi blíži románu; rezbár sa spôsobom spracovania dreva blíži k ľudovej tvorbe; Má v očiach úžas, ale aj čosi horkého, čo sa blíži k smútku. [R. Jašík]; Voľný verš sa svojou štruktúrou blíži raz k viazanému veršu, inokedy k rytmizovanej próze. [LT 1998]
5. (k čomu) ▶ dosahovať istú konkrétnu mieru, hodnotu, úroveň: objem úverov sa blíži k 100 miliardám korún; nezamestnanosť sa blíži k 10 percentám; počet obetí sa blíži k štyridsiatim; Podiel nákladov na bývanie sa blíži k jednej tretine celkového rozpočtu domácností. [Pc 1995]


blížiť -ži -žia (ne)blíž! -žil -žiac -žiaci -ženie nedok. zastaráv. (komu) ▶ spôsobovať fyzické al. psychické utrpenie, bolesť, ujmu; syn. ubližovať, krivdiť: ľudia blížia ľuďom; Tá by si veru nedala od muža blížiť. [M. Jančová]; Nebudeš mať dojem, že Ti blížim? [H. Zelinová]

-žiť/126429 3.19: verbá inf. nedok. 44080 žiť/24157 slúžiť/7568 snažiť/4649 žiť/1594 strážiť/1528 súťažiť/1311 ťažiť/865 žiť/800 snežiť/398 krúžiť/266 blížiť/205 množiť/186 súložiť/120 (22/433)

blížiť p. ubližovať


blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať saprichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádzanadchádzaťnadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobieprikrádať savkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkrádapristupovaťkráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou


nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


ubližovať spôsobovať fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu • blížiť: ubližovať si na tele, na zdraví; ubližoval jej nadávkamiškodiťpoškodzovať (spôsobovať materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): fajčenie mu škodí, poškodzuje mu zdravie, ubližuje mu na zdraví; okrádaním poškodzuje podnikkrivdiť (spôsobovať krivdu, príkorie): ubližuje, krivdí mu nespravodlivým obvinenímukracovať (neoprávnene niekomu niečo brať): nechce deti ukracovať, aby ostali bez otca

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

blížiť, -i, -ia nedok. (komu) ubližovať: Eve neblíž a môjmu úbohému dieťaťu buď láskavým otcom. (Urbk.) Neblíž mu ani teraz, dcéra moja. (Taj.)


blížiť sa, -i, -ia nedok. (ku komu, k čomu i bezpredm.)

1. dostávať sa, prichádzať na malú vzdialenosť, približovať sa (v priestore): b. sa k dedine, k lesu; hlasy, kroky sa blížia;

2. (bezpredm., zried. i k čomu) približovať sa (v čase), prichádzať: blíži sa polnoc, blíži sa zima, jar; jeseň sa blížila ku koncu; ako sa čas rýchle blíži k polnoci (Urbk.); i neos. blížilo sa Všechsvätých (Kuk.); blížilo sa práve k letu (Urb.); blížilo sa k poludniu (Laz.); blíži sa koniec, smrť;

3. (k čomu, zried. i čomu) dostávať sa k istému cieľu, približovať sa (abstraktne): b. sa k cieľu, b. sa k pravde, ku konečnému úspechu; teplota sa blíži k bodu varu; (pisári) blížili sa fonetike (Vlč.);

dok. priblížiť sa

blížiť nedok.
1. strsl, zsl, šar ubližovať, spôsobovať ujmu niekomu: Furd_ej bľížou̯ (Prievidza); Ale že bi boli blíželi, to ňie (Tek. Breznica NB); Šva jé máš ti blížit, ve_ti nižd nespravila (Jelšava REV); Mojin ďeťom blíži (Vieska n. Žit. ZM); Ňescem_ej blížit (Bošáca TRČ); Do ťi blíží? (Brodské SKA); Ked_éj uš tolko blížili, zala sa a odešla g rodičom (Brestovany TRN)
2. omínať, odierať (o tesnej obuvi): Na jarmeku mi naši kúpili malé strevice a na druhí dzeň som ból s kamarádmi v horách a mi bľížili celú cestú, večér som mal na noze samí zmínek (Brvnište PB)


blížiť sa nedok.
1. csl dostávať sa bližšie, zmenšovať vzdialenosť, približovať sa (v priestore): Ňebolo ňižd vidno, iba klopaňie bolo počuť, jäko sä voz bľížiu̯ (Veličná DK); Pomali zme sa blížili (V. Rovné BYT); Jag uš slunko śe bľiži gu hure (Čemerné VRN)
2. csl nadchádzať, približovať sa (v čase): Bľíži sa večer (Hor. Lehota DK); Ket sa blížil ten Štedrí den, nechodzili zme kupuvat stronki (Kostolné MYJ); Kec śe uš źima bľižila (Vinné MCH)

blížiť sa ndk dostávať sa bližšie, prichádzať, približovať sa: že se k wečeru blyžilo (ŽILINA 1693-94); ga sa giž k tomu blizim, abich obetowana bila (S. ĽUPČA 1780); hodina sa blížila (BR 1785)

blížiť sa blížiť sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

blížiť: →speex →vorbis
a opatrne sa blížil et s'avança prudemment
blížili sa k lamantínom s'approchèrent des lamantins
blížil sa koniec októbra fin d'octobre approchait
sa blížila k prístavu s'avançait vers le port
sa blížil k dokom s'approchait des docks
sa k nej blížil s'approchait d'elle

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu