blázonko -ka pl. N -kovia, blázonček -ka pl. N -kovia m. zdrob.
blázon -zna pl. N -ni m. 1. ▶ duševne chorý, pomätený človek; syn. šialenec: neškodný b.; hľadieť na niekoho ako na blázna; bludy trpiaceho blázna; Bláznom a fanatikom šťastie praje. [J. Tallo]; Blázon sa nesmie urážať, blázni sú zlí, nie všetci sú tichí. [L. Ťažký] 2. hovor. expr. ▶ ten, kto sa správa, koná nerozumne, nerozvážne; syn. pochábeľ, hlupák: b., každému verí; Blázni hlúpi, ja mám práve rodiť a vy takto nemilobohu šijete oblek. [V. Šikula]; Bol by som blázon, keby som sa dva roky pred dôchodkom rozčuľoval. [V. Bednár]; pren. Rogalisti, to sú krásni blázni na krídlach. [Inet 2004] 3. ▶ (v minulosti) zabávač, šašo na panovníckych dvoroch: dvorný b. ◘ fraz. bežať/letieť/smiať sa ako blázon pochabo; byť blázon do niečoho veľmi intenzívne sa niečomu venovať; byť blázon do niekoho byť do niekoho veľmi zaľúbený; mať/držať/pokladať niekoho za blázna al. robiť z niekoho blázna robiť si žarty, uťahovať si; robiť zo seba blázna robiť sa hlúpym; som z toho blázon zmätený ◘ parem. bláznom a pánom všetko slobodno; bláznom viacej šťastie ako pravda slúži; bláznov nesejú, a rodia sa; blázon je len blázon a zostane naveky bláznom; blázon každého za blázna drží; blázon po mnohom smiechu poznaný býva; jeden blázon urobí sto bláznov; sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú ▷ blázonko -ka pl. N -kovia m. zdrob. expr.: Ty môj blázonko! Jemne ju odtisol: Blázonko, všetci sa dívajú. [J. Blažková]; blázonček -ka pl. N -kovia m. expr.: Ty si taký zlatý blázonček, taký mudrlant. [E. Dzvoník]
blázon, -zna m. hovor.
1. duševne chorý, choromyseľný, pomätený človek; človek, ktorého správanie pripomína duševne chorého: kričať, behať ako b.
● mať niekoho za b-a, robiť si z niekoho b-a zavádzať ho, mať ho na posmech;
2. nerozumný, nerozvážny človek, hlupák: Bol by blázon, kto by si nepoľahčil. (Ondr.) Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú (prísl.) Blázon, kto dáva, väčší, kto neberie. (prísl.)
● ja (starý) blázon ja hlupák; dvorný b. v stredoveku šašo na šľachtických dvoroch;
blázonko, -a, mn. č. -ovia m. fam. oslab. k 2 (v oslovení): „Ty blázonko!“ karhala matka dcérušku. (Vans.)
blázonko m. csl expr. mierne označenie nerozumného človeka: Ňeboj sa, ti blázonko, ve_ťi nič ňerobím! (Hor. Lehota DK); Ňeboj sa, ťi blázenko, šak to ňišt ňeurobí (Bošáca TRČ); blázonko (Mošovce MAR) F. ňerečuj zo mnu jag z dajakim blazenkem (Studenec LVO) - nepodceňuj ma