Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bláznivý príd.

1. duševne chorý, pomätený, šialený

2. expr. nerozumný, pochabý: b-é výčiny, b-á stará dievka, b-é myšlienky, b-á mladosť

3. expr. veľmi silný, prudký; vášnivý: b-á radosť, b. tanec; b. vietor;

pren. b-é počasie nestále

● expr. b-é huby pojedol nerozumne sa správa;

bláznivo prísl.;

bláznivosť -i ž.

bláznivo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ typicky pre správanie duševne chorého človeka; syn. pomätene, choromyseľne: konať, vyzerať b.
2. expr. ▶ typicky pre nerozumné, nerozvážne správanie, samopašne; syn. pochabo, šialene: b. sa smiať; b. tancovať; b. šepkané zamilované slová; b. našuchorený účes; správala sa stále bláznivejšie; Kolotoč jej mysle sa bláznivo krútil, nie a nie sa zastaviť. [R. Žiaranová-Dvořáková]
3. expr. ▶ s veľkou intenzitou, veľmi, silno; syn. šialene: b. sa zaľúbiť; b. sa tešiť; b. rozbúšené srdce; Na palube loďky, ktorej motor bláznivo klapoce vo vlnách, sa naposledy obzerám. [I. Štrpka]

bláznivý príd.

1. hovor. (o človeku) duševne chorý, choromyseľný, šialený;

2. pochabý, samopašný, výstredný: b. nápad, b-é reči, kúsky, b-é dievča

● hovor. b-é počasie premenlivé, nestále;

3. ľud. b-é huby jedovaté;

bláznivo prísl. k 2;

bláznivosť, -ti ž.