bitkár -a m. kto sa rád bije;
bitkársky príd.: b-a povaha;
bitkárstvo -a s.
bitkár -ra pl. N -ri m. ▶ kto, čo sa často bíjava, kto vyhľadáva bitky: nebezpečný, zúrivý b.; krčmový b.; vykričaný b. a výtržník; b. bitkársky!; potrestať bitkára; mať povesť bitkára; Myslelo sa, že už nič z neho nebude, a v dedine sa i tešili, že sa zbavia bitkára. [M. Urban]; Jeleň musel byť poriadny zurvalec - bitkár. [R. Moric] ▷ bitkárka -ky -rok ž.: V poslednom čase je z nej veľká bitkárka. [J. Puškáš]
bitkár kto sa rád bije: aby nebol bitý, stal sa sám bitkárom • násilník • expr. zurvalec: s takým násilníkom a zurvalcom si nič nezačínaj • zastar. dráč • pejor.: rabiát • rabiátnik
bitkár, -a m. kto sa rád bije;
bitkársky príd. i prísl.: b-a povaha;
bitkárstvo, -a str. bitkárske sklony, bitkárska vášeň
(jeden) bitkár; (bez) bitkára; (k) bitkárovi; (vidím) bitkára; (ó) bitkár!; (o) bitkárovi; (s) bitkárom;
(štyria) bitkári; (bez) bitkárov; (k) bitkárom; (vidím) bitkárov; (ó) bitkári!; (o) bitkároch; (s) bitkármi;