biskup -a m. vedúci cirk. hodnostár; (v kat. cirkvi) kto prijal plnosť posvätnej vysviacky a obyč. spravuje diecézu; (v ev. cirkvi) prvý duchovný pastier a vedúci náboženského života: generálny b., dištriktuálny b.;
biskupský príd.: b. úrad; kuch. b. chlebíček pečivo s kandizovaným ovocím, orieškami ap.;
biskupstvo -a -tiev s.
1. biskupská hodnosť
2. diecéza: Nitrianske b.
biskup -pa pl. N -pi m.
biskup -pa pl. N -pi m. ⟨nem. ‹ lat. ‹ gr.⟩ cirk. 1. ▶ (v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) hodnostár stojaci na čele cirkevného správneho územia plniaci úlohu sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi, eparcha: diecézny, pomocný, svätiaci b.; gréckokatolícky b.; konferencia, synoda biskupov; Predchádzali si vás i biskupi a preláti, ste známy po celej Európe. [Ľ. Zúbek] 2. ▶ (v evanjelickej cirkvi) prvý duchovný pastier a vedúci náboženského života: generálny b.; dištriktuálny b. ▷ biskupka -ky -piek ž.: účinkovala ako b. (v niektorých protestantských cirkevných spoločenstvách)
biskup -a m. (biskupka -y ž.) ‹n < l < g› cirk. hodnostár niektorých kresťanských cirkví stojaci na čele cirkevného správneho územia (biskupstva)
biskup p. kostrč
kostrč zakončenie chrbtice • trtáč (kostrč zvierat, najmä hydiny) • hovor. expr. biskup (kostrč hydiny)
biskup, -a m. vyšší cirkevný hodnostár;
biskupský príd.: b. úrad, b-á hodnosť
● kuch. b. chlieb druh zákuska;
biskupstvo, -a str.
1. biskupská hodnosť;
2. správne územie biskupa, diecéza
biskup m. (viskup) 1. csl zastar. vyšší cirkevný hodnostár: To je pán viskup, ic mu boškat ruku! (Ludanice TOP); Na birmóvke boli trnavskí viskup (Brestovany TRN); Aj biskupie boľi na posviecki (Kociha RS) 2. najvrchnejší snop v obilnom kríži: biskup (Prievidza) 3. priev, top, myj posledné stavce chrbtovej kosti hydiny obrastené tukom, trtáč: Ušiou̯ sa mi biskup (Prievidza); Niegdo volá trtol biskup (Brodzany TOP); Tebe sa ujde akurát biskup (Brezová p. Brad. MYJ)
biskup m gr/lat/nem vyšší cirkevný hodnostár, správca diecézy: w strzedu prwni po swatem Mikulassi biskupu (ŽK 1468); pana byskupa nytterskeho poddany (NITRA 1569); za biskupa ustanowen bil (Le 1730); wessgel (Jan) ass do syne biskupoweg (MS 1758); -kyňa ž manželka ev. biskupa: moju též manželku biskupkinú zvali (ASL 18. st); -ský príd: skrz biskupských rúk wzkládáný (CC 1655); biskupská čepica, klobuk biskupsky (KS 1763); biskupský balzám (TT 1745) druh balzamu; -stvo [-ství] s 1. biskupská hodnosť: o knestwy a biskupstwi Pana Kristowem (TC 1631) 2. diecéza, správne územie biskupa: opustice dobrowolne swe biskupstwy (MS 1758)