bigotný príd. prepiato pobožný: b. veriaci;
bigotne prísl.;
bigotnosť -i ž.
bigotne 2. st. -nejšie prísl.
bigotne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ s prepiatou pobožnosťou, svätuškársky, pobožnostkársky: b. veriaci človek; b. katolícka krajina; žila čoraz bigotnejšie 2. ▶ prekračujúc únosnú, optimálnu mieru; syn. prehnane, prepiato: b. verná ideám doby; b. presadzovať svoje požiadavky; Teraz záleží na tom, ktorá z jeho dvoch polovíc vyhrá, či tá beznádejne kapitulujúca alebo bigotne hrdá a oddaná. [J. Papp]
bigotný príd. ‹f < germ› prehnane, prepiato zbožný, pobožnostkársky;
bigotnosť -ti ž.
bigotný príd. nábožensky zaujatý, nadmierne nábožensky horlivý: b. katolík;
bigotnosť, -ti ž.