Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma obce priezviská un

biely

I. belší príd.

1. majúci farbu ako sneh, ako mlieko: b. papier; b-a košeľa; b. ako sneh; b-e zlato i publ. cukor; b-a kniha polit. dokument odôvodňujúci stanovisko štátu k závažnej medzinár. otázke; B. dom sídlo prezidenta USA; B-a sobota pred Veľkou nocou; b-e noci s krátko trvajúcou tmou (za polárnym kruhom); b-a pani domnelý duch rodu, kt. sa zjavuje

2. svetlý, belavý, bledý, op. čierny: b. chlieb; b-a káva s mliekom; b-e víno, op. červené; b-e plemeno, op. farebné; publ. obchod s b-m mäsom vyvážanie žien a detí do zahraničia na nútenú prostitúciu

b. ako stena; (mať to) čierne na b-om písomne potvrdené; b-a vrana zvláštnosť; Martin prišiel na b-om koni prvý sneh okolo 11. novembra;

do biela → dobiela;

na bielo → nabielo;

bielo prísl. k 1;

bielosť -i ž. k 1

II. biely m. beloch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
biely; bielo prísl.; bielosť ‑i ž.
Biely Kostol ‑eho ‑a L ‑om ‑e m.; Bielokostolčan ‑a mn. ‑ia m.; Bielokostolčanka ‑y ‑niek ž.; bielokostolský
Oravský Biely Potok ‑ého ‑eho ‑a L ‑om ‑om ‑u m.; Oravskobielopotočan ‑a mn. ‑ia m.; Oravskobielopotočanka ‑y ‑niek ž.; oravskobielopotocký

Biely Kostol -leho -la L -lom -le m.

obec na západnom Slovensku v Trnavskom okrese západne od Trnavy;

Bielokostolčan, Kostolčan -na pl. N -nia m.;

Bielokostolčanka, Kostolčanka -ky -niek ž.;

bielokostolský, kostolský -ká -ké príd.


Biely Potok -leho -ka L -lom -ku m.

časť mesta Ružomberok;

Bielopotočan, Potočan -na pl. N -nia m.;

Bielopotočanka, Potočanka -ky -niek ž.;

bielopotocký, potocký -ká -ké príd.


biely1 -la -le 2. st. belší príd. 1. ▶ majúci farbu snehu, mlieka: b. čepiec, golierik; b. jogurt; b. mramor; biela ľalia, snežienka; biela zásterka; biele obálky; biele šachové figúry, figúrky; pren. biele Vianoce zasnežená krajina počas Vianoc; b. svet kraj pokrytý snehom; anat. biela hmota mozgu a miechy; astron. b. trpaslík hviezda; biela diera hypotetické kozmické teleso žiariace do okolitého priestoru; cirk. Biela sobota sobota pred Veľkonočnou nedeľou; Bieli otcovia katolícky rád založený s cieľom rozvíjať misijnú činnosť a bojovať proti obchodu s otrokmi, Spoločnosť misionárov Afriky; bieli mnísi ľudové označenie cisterciánov; hist. b. teror obdobie a metóda vlády royalistov a náboženských fanatikov vo Francúzsku na prelome 18. a 19. storočí; Biela légia protikomunistické hnutie pôsobiace na Slovensku v r. 1948 – 1955; neodb. biela skalica síran zinočnatý; bot. fialka biela Viola alba kvet; imelo biele Viscum album cudzopasná rastlina; jedľa biela Abies alba strom; lekno biele Nymphaea alba vodná rastlina; zool. bocian b. Ciconia ciconia vták; medveď b. Thalarctos maritimus dravý cicavec; trasochvost b. Motacilla alba vták; geogr. B. Kameň zrúcanina hradu pri Svätom Jure; Biele Karpaty pohorie na slovensko-moravskom pomedzí; Biele more časť Severného ľadového oceána □ Biela stopa SNP preteky v behu na lyžiach konané od r. 1974; Biely dom a) sídlo amerického prezidenta b) pren. americká vláda c) pren. expr. budova, v ktorej sídlia centrálne orgány štátnej správy; biely pas umožňujúci odchod do ktorejkoľvek krajiny; biely prášok heroín; publ. biely šport lyžovanie al. tenis; biely kôň bezúhonný človek nastrčený členmi organizovaného zločinu pri nelegálnych obchodoch; biela kniha dokument zdôvodňujúci stanovisko štátu k závažným otázkam; biela nevesta typická nevesta oblečená v bielych šatách; biela palička pomôcka, ktorú používajú nevidiaci pri chôdzi; biela pani duch šľachtického rodu zjavujúci sa na hradoch a zámkoch; biela smrť zapríčinená zamrznutím al. predávkovaním drogou; biela technika elektrospotrebiče bielej farby - práčky, chladničky, umývačky riadu atď.; biela zástava znak kapitulácie; biele goliere zamestnanci v riadiacich funkciách a v správnom aparáte; biele noci svetlé noci v lete vo vysokých zemepisných šírkach; biele povolanie o mlynároch a lekároch; biele uhlie elektrická energia; biele zlato a) zliatina zlata s paládiom, z ktorej sa vyrábajú šperky b) publ. cukor, cukrová repa
2. ▶ majúci svetlú, bledú farbu; bezfarebný: biela tvár, pleť; biele telo; biela čokoláda; biela pšenica; biele korenie; biele mäso z hydiny; biele pečivo; biele ríbezle; biele víno; b. rum; biela rasa časť ľudskej populácie majúca svetlú farbu pokožky; Padalo na ňu ochromujúce poznanie, akoby sa jej v mozgu rozlievalo biele svetlo. [E. Čepčeková]; biol. biele krvinky bezfarebné krvné bunky s jadrom majúce význam pre obranu organizmu, leukocyty; hut. b. kov zmes medi a cínu; biela liatina s uhlíkom viazaným na karbid železa; biele surové železo vyrobené z rúd obsahujúcich mangánbiela tma hustá hmla; biela káva s mliekom, op. čierna káva; za bieleho dňa cez deň, počas dňa; do bieleho rána kým sa celkom nerozvidnie; obchod s bielym mäsom ilegálne vyvážanie žien do zahraničia na nútenú prostitúciu
3. ▶ majúci bielosivú až sivú farbu, šedivý: biela brada, hlava; prvé biele vlasy
fraz. biely ako holub veľmi šedivý, bielovlasý; biely ako sneh/mlieko jasný, žiarivý, čistý; biely ako stena veľmi bledý; ani biele, ani čierne nevyhranené, nejednoznačné z hľadiska vlastností; biela vrana zriedkavosť, zvláštnosť; biele miesta prázdne, nezaplnené, na ktorých chýbajú nejaké informácie; mať/dať niečo čierne na bielom jasne, zreteľne napísané; robiť z čierneho biele/z bieleho čierne zámerne meniť zlé na dobré, dobré na zlé ◘ parem. prišiel/príde Martin na bielom koni prvý sneh okolo 11. novembra

biely2 -leho pl. N -li m. 1.kto má svetlú, bielu farbu pokožky; syn. beloch: bufet len pre bielych; časť autobusu vyhradená pre bielych (v krajinách kde boli ľudia rasovo diskriminovaní); život medzi bielymi; s čiernymi zaobchádzať tak, ako s bielymi; Skúste medzi bielymi takúto šikovnú hnusobu nájsť, veľký muzikant a cigáň. [V. Šikula]; Rómovia tu dali jasne najavo, že nechcú žiť v jednej dedine s bielymi. [Pd 1995]
2. hist. ▶ príslušník tzv. bielej armády, bojujúci v občianskej vojne v Rusku proti Červenej armáde, bielogvardejec: počas vojny bojoval s bielymi; Ďakoval demokratickému Československu za to, že prijímalo po ruskej revolúcii emigrantov, bielych, šľachticov, ktorí utekali z Ruska pred červeným terorom. [G. Rothmayerová]
3.biela šachová figúrka: na ťahu je b.; b. začne, dá mat; ťahy bieleho
4. publ.hráč v bielom drese: bieli porazili zelených; pískať ofsajdy len bielym [Pd 1995]


Oravský Biely Potok Oravského Bieleho Potoka m.

obec na severnom Slovensku v Tvrdošínskom okrese južne od Tvrdošína;

Oravskobielopotočan, Bielopotočan -na pl. N -nia m.;

Oravskobielopotočanka, Bielopotočanka -ky -niek ž.;

oravskobielopotocký, bielopotocký -ká -ké príd.

biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šatysnehobielymliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožkajasnobielykniž.: bieloskvúcibelostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramorcínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farbakriedový (biely ako krieda): kriedová tvárpren. alabastrovýmramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobielyporcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne skložltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasymodrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dymsivobielybelavýšedivobielypopolavobielyšpinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domovstriebrobiely: striebrobiely kovpren. srienistý: srienistá hlava starcapren. snežný (Kalinčiak)expr.: bielučkýbielučičkýbielunkýbielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľazabielenýzabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápnapribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár


bledý 1. majúci slabšiu farebnú intenzitu al. majúci odtieň s prevládajúcou bielou farbou (op. tmavý) • svetlý: obraz maľovaný bledými, svetlými farbami; bledé, svetlé vlasynevýraznýmdlý: nevýrazný, mdlý odtieňbezfarebnýbezfarbýkniž. bezkrvnýpriesvitný (o tele človeka): bezfarebné, bezkrvné pery; celý je bledý, priesvitnýbiely: mať bledú, bielu pleťpoblednutýpobledlýzblednutýpreblednutý (ktorý stratil sýtosť farby) • zried.: prebelenýprebielený (prestúpený, preniknutý bielou farbou): prebelené, prebielené rukyzried. ublednutý (Jégé)bledastýbledavýbledistý (trocha bledý, s nádychom do bleda) • priblednutýpribledý (priveľmi bledý) • vyblednutývyžltnutý: vyblednuté, vyžltnuté škatule vo výkladeexpr.: bledučkýbleduškýbledunkýbledulinký

2. p. slabý 2, 3 3. p. kritický2


snežný 1. ktorý je zo snehu; utvorený snehom • snehový: obrovské snežné, snehové záveje

2. kniž. ktorý je pokrytý snehom, plný snehu • zasneženýpren. biely: snežná, zasnežená, biela krajina, cesta, hora


svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavýblond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučkýsvetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečnýjasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastnýradostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejnýperspektívnyskvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúciušľachtilývýnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

biely, 2. st. belší príd.

1. najjasnejšej farby, majúci farbu ako sneh: b-a farba, b. kvet, b-e šaty, b-a košeľa, b-e rukavice, b. obrus, b-a šatka, b-e zuby, b-e fľaky, škvrny, b. ako srieň, b-a hus; zool. bocian b.; b. a čierny partneri v šachovej hre; B. dom sídlo prezidenta a vlády USA, pren. vláda USA; b-a garda kontrarevolučná armáda po Veľkej októbrovej revolúcii v Rusku, bielogvardejci; spodst. bieli príslušníci bielej gardy

b-a vrana zriedkavosť, vzácnosť; b-e uhlie, b-e zlato o cukre al. o elektrickej energii; b. šport lyžiarstvo (niekedy aj o tenise); b-a smrť v snehu, v lavíne, v snehovej fujavici; bás.: b-a krása, b. svet o zasneženej krajine, b-a tma o snehovej búrke; ľud. prišiel svätý Martin na b-om koni keď 11. novembra napadne sneh; ani biely ani čierny; ani biele ani čierne o niečom nejasnom, neistom, o nerozhodnom konaní; mať niečo čierne na b-om potvrdené na papieri, písomne, mať istotu o niečom; B-a sobota pred Veľkou nocou, B-a nedeľa prvá po Veľkej noci; žart. b-e pohlavie (pokolenie) o ženách; b-a duša (dušička) o nevinnom človeku (najmä dieťati) po smrti;

2. jasnej, svetlej farby, svetlý, belavý, bledý: b. chlieb, b-e pečivo, b-a múka, mať b-u tvár, b-e telo; b-a káva z mlieka a čiernej kávy; b-e víno (op. červené); b-e mäso z hydiny; b-e krvinky (op. červené) krvné bunky s jadrom, leukocyty; odb. b. kov zliatina používaná ako ložiskový kov

b-a tvár pomenovanie belocha u farebných domorodcov; za b-eho dňa cez deň; keď bol b. deň za denného svetla, za dňa; do b-eho rána do ranného svetla;

3. šedivý, sivý: b-e vlasy, b-a brada, b-a hlava; b. ako holub;

4. v zemepisných názvoch: B-e Karpaty, B. Potok, B-a Hora;

do biela (napr. rozžeravený), na bielo (napr. zafarbiť, vyčistiť, vyprať);

bielo prísl.: b. oblečený

Morfologický analyzátor

biely prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) biely; (bez) bieleho; (k) bielemu; (vidím) bieleho; (o) bielom; (s) bielym;

(dvaja) bieli; (bez) bielych; (k) bielym; (vidím) bielych; (o) bielych; (s) bielymi;


(jeden) belší; (bez) belšieho; (k) belšiemu; (vidím) belšieho; (o) belšom; (s) belším;

(traja) belší; (bez) belších; (k) belším; (vidím) belších; (o) belších; (s) belšími;


(jeden) najbelší; (bez) najbelšieho; (k) najbelšiemu; (vidím) najbelšieho; (o) najbelšom; (s) najbelším;

(dvaja) najbelší; (bez) najbelších; (k) najbelším; (vidím) najbelších; (o) najbelších; (s) najbelšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) biely; (bez) bieleho; (k) bielemu; (vidím) biely; (o) bielom; (s) bielym;

(tri) biele; (bez) bielych; (k) bielym; (vidím) biele; (o) bielych; (s) bielymi;


(jeden) belší; (bez) belšieho; (k) belšiemu; (vidím) belší; (o) belšom; (s) belším;

(štyri) belšie; (bez) belších; (k) belším; (vidím) belšie; (o) belších; (s) belšími;


(jeden) najbelší; (bez) najbelšieho; (k) najbelšiemu; (vidím) najbelší; (o) najbelšom; (s) najbelším;

(dva) najbelšie; (bez) najbelších; (k) najbelším; (vidím) najbelšie; (o) najbelších; (s) najbelšími;


ženský rod

(jedna) biela; (bez) bielej; (k) bielej; (vidím) bielu; (o) bielej; (s) bielou;

(tri) biele; (bez) bielych; (k) bielym; (vidím) biele; (o) bielych; (s) bielymi;


(jedna) belšia; (bez) belšej; (k) belšej; (vidím) belšiu; (o) belšej; (s) belšou;

(dve) belšie; (bez) belších; (k) belším; (vidím) belšie; (o) belších; (s) belšími;


(jedna) najbelšia; (bez) najbelšej; (k) najbelšej; (vidím) najbelšiu; (o) najbelšej; (s) najbelšou;

(dve) najbelšie; (bez) najbelších; (k) najbelším; (vidím) najbelšie; (o) najbelších; (s) najbelšími;


stredný rod

(jedno) biele; (bez) bieleho; (k) bielemu; (vidím) biele; (o) bielom; (s) bielym;

(dve) biele; (bez) bielych; (k) bielym; (vidím) biele; (o) bielych; (s) bielymi;


(jedno) belšie; (bez) belšieho; (k) belšiemu; (vidím) belšie; (o) belšom; (s) belším;

(štyri) belšie; (bez) belších; (k) belším; (vidím) belšie; (o) belších; (s) belšími;


(jedno) najbelšie; (bez) najbelšieho; (k) najbelšiemu; (vidím) najbelšie; (o) najbelšom; (s) najbelším;

(štyri) najbelšie; (bez) najbelších; (k) najbelším; (vidím) najbelšie; (o) najbelších; (s) najbelšími;

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
104 Biely Kostol TT/TA bratisl. 19741992 pričl. k o. Trnava.
1773 Albanus, Fejer-Egyház, Weisz-Kirchen, Bily Kostol, 1786 Albanus, Weißkirchen, Fehéregyhás, Bíly Kostel, 1808 Fejéregyháza, Weißkirchen, Biely Kostel, Bílý Kostel, 18631907 Fehéregyház, 1913 Pozsonyfehéregyház, 1920 Biele Kostoly, Bielý Kostol, 19271973, 1993– Biely Kostol
Biely Potok p. Oravský Biely Potok
Kostol p. Biely Kostol
1697 Oravský Biely Potok TS/ZI orav.
1773 Bieli Potok, Byly Potok, 1786 Bieli Potok, Bielý Potok, Fehér-Patak, 1808 Fejérpatak, Bielý Potok, Bílý Potok, 1863, 18881913 Bjelipotok, 18731882 Bielipotok, 1920 Biely Potok, 1927– Oravský Biely Potok
Potok p. Čierny Potok, Ipeľský Potok, Oravský Biely Potok, Ruský Potok, Tichý Potok
2062 Ružomberok RK/ZI liptov. po 1808 pričl. o. Černová; po 1882 pričl. o. Biely Potok, Vlkolínec; 1976 pričl. o. Hrboltová; po 18821953 pričl. o. Sedliacka Ludrová (1953 č. o. Ludrová).
1773, 1786 Rosenberg, 1808 Rosenberg, Rožen, Rožmberk, 18631913 Rózsahegy, 1920– Ružomberok
Černová: 1773, 18731882 Csernova, 1786 Cschernowa, 1808 Csernova, Cžernowa
Biely Potok: 1773 Fehér-Patak, Bily Potok, 1786 Feyér-Patak, 1808 Bielipotok, Fejérpatak, Bílý Potok, 18731882 Fehérpatak
Vlkolínec: 1773 Vlikolinecz, Wlikolinecz, 1786 Wlkolinecz, 1808 Vlkolinecz, Wlkolinec, 1863 Wlkolinec, 18731882 Vlkolinec
Hrboltová: 1773 Hriboltova, Hryboltowa, 1786 Hribocz, Hribowec, 1808 Herboltova, Hrboltowá, 1863 Hrboltova és Ribárpole, 18731913 Hrboltó, 1920 Hrboltová, Hrbôtovo, 19271976 Hrboltová

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko BIELY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 254×, celkový počet lokalít: 70, najčastejšie výskyty v lokalitách:
RAJEC, okr. ŽILINA – 20×;
JEDĽOVÉ KOSTOĽANY, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 18×;
ČAJKOV, okr. LEVICE – 17×;
RAJECKÁ LESNÁ, okr. ŽILINA – 17×;
HROCHOŤ, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 12×;
GONDOVO (obec NOVÁ DEDINA), okr. LEVICE – 9×;
LEVICE, okr. LEVICE – 8×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 7×;
SOLČANY, okr. TOPOĽČANY – 7×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 7×;
...
Priezvisko BIELÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
DOLNÝ ĎUR (obec VEĽKÝ ĎUR), okr. LEVICE – 1×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 1×;
SOLČANY, okr. TOPOĽČANY – 1×;
VEĽKÁ ČIERNA, okr. ŽILINA – 1×;
JUH (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

V obci BIELY KOSTOL (okr. TRNAVA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DOBROVODSKÁ 17×; DOBROVODSKÝ 13×; ADÁMEK 12×; KLOKNEROVÁ 11×; KLOKNER 10×; ADÁMKOVÁ 10×; JANEČEK 9×; HOLOVIČOVÁ 9×; NOVÁKOVÁ 9×; DZUREK 9×; ADAMČÍKOVÁ 9×; DANIŠOVIČOVÁ 8×; JAKABOVIČOVÁ 8×; PAVLÍK 8×; SCHIFFER 8×; ADAMČÍK 8×; KRAJČOVIČ 7×; DOMORÁKOVÁ 7×; PAVLÍKOVÁ 7×; HORNÁČKOVÁ 7×; JAKABOVIČ 7×; DANIŠOVIČ 7×; GAŽOVIČOVÁ 7×; SEMANKO 7×; ŠTEFANIČKA 7×; HORNÁČEK 6×; ŠKROVANOVÁ 6×; PODSTRELENÁ 6×; NOVÁK 6×; TRNÍK 6×; SCHIFFEROVÁ 6×; DZÍBELA 6×; GAŽO 6×; UHLÁR 6×; ŠKROVAN 6×; HORVÁTH 6×; RYBÁROVÁ 6×; ŠTEFANIČKOVÁ 6×; JANEČKOVÁ 6×; PITEKOVÁ 5×; PASTVOVÁ 5×; GAŽOVIČ 5×; CUNINKOVÁ 5×; PASTVA 5×; ZVOLENSKÁ 5×; GALEKOVÁ 5×; DZUREKOVÁ 5×; SKREŽINA 5×; BUKVAJOVÁ 5×; BARANOVÁ 5×; TRNÍKOVÁ 5×; KOSÁKOVÁ 5×; DOMORÁK 5×; BUKVAJ 5×; POLÁKOVÁ 5×; SKÁCELOVÁ 5×; HOLOVIČ 5×; KOSÁK 5×; LENIVÁ 5×; PODSTRELENÝ 4×; BARČÁK 4×; KOZMELOVÁ 4×; OŠUSTOVÁ 4×; ŠTEFANOVIČ 4×; KOLÁRIKOVÁ 4×; VOLEK 4×; ŠURKALA 4×; BABINCOVÁ 4×; MRVOVÁ 4×; KRAJČOVIČOVÁ 4×; MRVA 4×; SEMANKOVÁ 4×; LEHOTA 4×; ŠÚRIKOVÁ 4×; MAJERNÍKOVÁ 4×; HALAŠOVÁ 4×; HALAŠA 4×; PAVLÁKOVÁ 4×; REZBÁRIKOVÁ 4×; TIŽINÁKOVÁ 4×; PASTOREK 4×; LEHOTSKÝ 4×; VYSKOČ 4×; PITEK 4×; ŠTEFÁKOVÁ 4×; TROJAK 4×; KOLENO 3×; GALBA 3×; MAŤAŠE 3×; KUZMOVÁ 3×; STANISLAVSKÁ 3×; BACHRATÁ 3×; SELIČ 3×; FILIPOVIČ 3×; TUROŇ 3×; MONCMANOVÁ 3×; LEHOTOVÁ 3×; BARAN 3×; ORLICKÁ 3×; SELECKÝ 3×; SELECKÁ 3×; PIROHÁROVÁ 3×; KRIVOŠÍK 3×; ŠČEPÁN 3×; DZÍBELOVÁ 3×; TIŽINÁK 3×; STANKO 3×; FILO 3×; ŽÁK 3×; NOVOCKÝ 3×; GAJDOŠÍK 3×; MAJERNÍK 3×; KOPÁSEK 3×; CABADAJOVÁ 3×; ONDRÁŠKOVÁ 3×; BARTEKOVÁ 3×; ČAPEĽOVÁ 3×; RÁBEK 3×; ZVOLENSKÝ 3×; DANIŠOVÁ 3×; ILAVSKÁ 3×; BULÁK 3×; ŠTRBÍKOVÁ 3×; BORBÁŠ 3×; ŠURKALOVÁ 3×; GALEK 3×; BUKVAY 3×; REZBÁRIK 3×, ...
V obci ORAVSKÝ BIELY POTOK (okr. DOLNÝ KUBÍN) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: PAVČO 22×; PAVČOVÁ 18×; ŠANGALA 15×; KAŠŠÁK 15×; ŠANGALOVÁ 14×; MATLÁK 13×; MATLÁKOVÁ 13×; KAŠŠÁKOVÁ 11×; KUBALA 11×; TABAČÁKOVÁ 10×; VALEKOVÁ 10×; BARANEC 9×; MIŠOTOVÁ 9×; PODBIELANČÍK 9×; DUDÁŠ 9×; VALEK 9×; KOHÁR 9×; KOHÁROVÁ 9×; BARANCOVÁ 8×; TABAČÁK 8×; KUBALOVÁ 8×; ŽMIJÁK 7×; KAHAN 7×; ŽMIJÁKOVÁ 7×; KAHANOVÁ 7×; MARTÁŇOVÁ 6×; ADAMČÁK 6×; UCHANČÍK 6×; PODBIELANČÍKOVÁ 6×; HURŤÁK 6×; ŤAPÁK 6×; HAMAŇOVÁ 6×; BLAŽEKOVÁ 5×; HRIC 5×; GIBASOVÁ 5×; BLAŽEK 5×; MARTÁŇ 5×; ULRICH 5×; TEKEĽ 5×; ADAMČÁKOVÁ 5×; SAMARDÁK 5×; GERÁTOVÁ 5×; FILA 4×; KLIMEKOVÁ 4×; DOMAGALOVÁ 4×; ŠTEVEKOVÁ 4×; UCHANČÍKOVÁ 4×; KRIVÁNKA 4×; ULRICHOVÁ 4×; HULEJ 4×; HUDECOVÁ 4×; CHLADNÁ 4×; CHLADNÝ 4×; GERČÁK 4×; SAMARDÁKOVÁ 4×; ŠTEVEK 4×; HRICOVÁ 4×; GONDOVÁ 4×; KLIMEK 4×; DEDINSKÁ 3×; DEDINSKÝ 3×; KUČERA 3×; MUCHA 3×; ŽÁK 3×; ŤAPÁKOVÁ 3×; MIŠOTA 3×; KOMPANOVÁ 3×; TEKEL 3×; TEKEĽOVÁ 3×; BEBEJ 3×; GABAROVÁ 3×; MUCHOVÁ 3×; DOMAGALA 3×; CIGÁNIK 3×; GIBAS 3×; JANČOVÁ 3×; HULEJOVÁ 3×; CIGÁNIKOVÁ 3×; ŽÁKOVÁ 3×; BRUNČÁKOVÁ 3×; ZEMAN 2×; TEKELOVÁ 2×; ŠIMKO 2×; LETOŠŤÁK 2×; GONDA 2×; LITVÁK 2×; LETOŠŤÁKOVÁ 2×; BARIČÁKOVÁ 2×; BAŽÍK 2×; PRIŠEGEMOVÁ 2×; MIKUŠŤÁKOVÁ 2×; KOVÁČOVÁ 2×; GERČÁKOVÁ 2×; MAŠUROVÁ 2×; KOMPAN 2×; HERDA 2×; HURŤÁKOVÁ 2×; JANČO 2×; ŠIMKOVÁ 2×; HERDOVÁ 2×; BRUNČÁK 2×; MIKUŠŤÁK 2×; BARIČÁK 2×; BAŽÍKOVÁ 2×; DUDÁŠOVÁ 2×; KRUŠPÁNOVÁ 1×; HUJOVÁ 1×; ZEMANOVÁ 1×; HLAVČÁK 1×; GABARA 1×; PAŠERBA 1×; GRIGEL 1×; GRÚŇOVÁ 1×; LUKAČÍKOVÁ 1×; KRIVÁNKOVÁ 1×; ZEMANČÍK 1×; SALVA 1×; PALDIOVÁ 1×; KRUŠPÁN 1×; BLŠÁK 1×; KNAPEREKOVÁ 1×; ORČOVÁ 1×; RÁBIKOVÁ 1×; PILARČÍK 1×; KOVÁČ 1×; MAXOVÁ 1×; ČUPORÁK 1×; PALKOVÁ 1×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum BIELY KAMEŇ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KRUPINA; MESTO-JUH (KRUPINA)
Urbanonymum BIELY KRÍŽ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
SVÄTÝ JUR
Urbanonymum NÁMESTIE BIELY KRÍŽ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
NOVÉ MESTO (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor