Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bidlo -a -diel s.

1. tyč, žŕdka: sliepky sedia na b-e

2. pohyblivý rám na krosnách, v kt. je zasadené brdo

bidlo -la bidiel s.

bidlo -la bidiel s. 1. ▶ tyč, žrď, na ktorej sedáva v kuríne hydina: čupieť ako sliepky na bidle
2. textil. ▶ pohyblivý drevený rám krosien určený na ubíjanie a vyrovnávanie útkovej priadze: hladké, vyšívacie b.; Krosná stále hrmeli, člnky lietali, bidlá v niteľniciach trepali. [A. Lacková-Zora]
3. etnogr. ▶ drevená žŕdka na vešanie perín, šatstva, kukurice a pod.: Ešte donedávna držali naše staré matere v komore na bidle zväzky liečivých bylín. [LT 1998]
4. ▶ drevená tyč, ktorá sa používa pri lodných manévroch: prepnúť b. od brehu k brehu; Chlapi prišli na myšlienku podstrčiť Haštiakovi dlhé bidlo, ktorým napravovali kryhy do prúdu. [J. Jonáš]; Ukáže mu, ako treba držať bidlo a odstŕkať plte od brehov. [P. Pišťanek]
▷ bidielko -ka -lok, bidielce -ca -lec s. zdrob. k 1, 3: Drozd sa našuchoril, vyletel na bidielko a odtiaľ frnk ku gaštanom v parku. [I. Gallo]; Postavil som také bidielce, aké mal Kubko na dvore. [R. Moric]

bidlo, -a, -diel str.

1. tyčka, žŕdka, na ktorej sedáva hydina: sliepky sedia na bidle;

2. súčiastka krosien, pohyblivý drevený rám, v ktorom je nasadené brdo: Pohladkával osnovu, každým myknutím bidla odmotávajúcu sa z návoja. (Vaj.); hluk bidiel (Tim.);

bidielko, -a, -lok i bidielce, -a, -lec str. zdrob.

bidlo s. i bidlá ž. pomn.
1. csl súčasť krosien, pohyblivý drevený rám na ubíjanie a vyrovnávanie zatkávanej priadze: Bilá na krosnách sa virezávanie (Lipt. Hrádok LM); Bille bulo nasadené brdo, s tín sa ubíjali niti (Dol. Súča TRČ); Zos čolnokom prerucime a z bidloma uderime (Žalobín VRN); bidľini (Richnava GEL)
2. záh drevená žrď, žŕďka na vešanie šiat, perín, kukurice ap.: Venkoncem prez izbu biu̯o bidu̯o a tam biu̯o navešaních poštárkú rat (Hlboké SEN); Viešá sa to (kukurica) po bidu̯ách, abi to uschu̯o (Kunov SEN)
3. záh, čiast. jtrenč žŕdka pre sliepky v kuríne, hambálok: Jak sa sliepkam billo zlámalo, aňi do kurína ňesťejú íť (Kšinná BÁN); bidu̯o (Záh. Bystrica BRA)
4. zried. polica zo žŕdok na odkladanie pecňov chleba: Chlép sa ukladal na bidlo, to boli také tri húlki a tag dogulata spravené (Slov. Grob MOD); bidielko i bidielce s. zdrob. k 2: bidéu̯ko (Hlboké SEN); biďielce (Blatnica MAR)

bidlo s žrď, tyč: varus: bjdlo, kúl; sochor aneb bidlo plawecké; ergata: hewer, bydlo wyzdwjžné (KS 1763); (kôň) nech se sohna pres bidlo do zlabu (RG 18. st); -ový príd: perticalis: bydlowy, žerďenny, k bydlu aneb k zerdi služjcy, tycowy (KS 1763)