Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

biť -je -jú nedok.

1. trestať bitkou, tĺcť, udierať: b. niekoho po chrbte; b. koňa bičom; b. deti; chlapci sa bijú rujú sa, klčkujú sa

2. zasahovať nárazmi, údermi, narážať, búchať, búšiť: b. päsťou do stola; b. kladivom na nákovu; voda b-e do brehov; dážď b-e do okien

3. pri nárazoch, úderoch vydávať (temný) zvuk: zvon b-e; hodiny b-ú dvanásť odbíjajú; neos. bilo šesť (hodín); hromy b-ú; srdce b-e

4. hovor. útočiť, dorážať, narážať (v reči), kritizovať, pranierovať: b. lajdákov, b. do nešvárov; bili ho v novinách

expr. b. niekoho ako koňa, ako psa veľmi; bol viac bitý ako chleba sýty častejšie dostával bitku ako jedlo; b. na poplach burcovať verejnú mienku; vie, vidí, koľko b-je aká je situácia; to b-e do očí je to veľmi nápadné; mlynári sa b-ú padá hustý sneh;

opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a

// biť sa

1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev); b. sa za vlasť

2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú; jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam

expr. b. sa do pŕs prisahať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
biť ‑je ‑jú bi! bitý nedok. (udierať); biť sa

biť bije bijú bi! bil bijúc bijúci bitý bitie nedok. 1. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť; trestať bitkou; syn. udierať: b. niekoho po chrbte, po hnátoch; b. rukou, bakuľou, korbáčom, remeňom; b. deti; b. jemne, silno; dať sa b.; Neznámy ujo sa ho ujal, kým vlastná mama ho bila. [J. Tallo]; Rozvadení a rozhulákaní pastieri plieskali korbáčmi a bili lichvu sukovicami aj bičmi. [V. Šikula]; pren. Myslel by si si, že život bije len teba. [P. Hrúz]
2. ((čím) na čo, o čo, do čoho, po čom, kde) ▶ prudko udierať, zasahovať údermi; syn. búchať, narážať: b. čelom o zem; b. hlavou o stenu; b. do strún gitary; b. na bubon; b. päsťami do stola; dážď, sneh bije do okien, do tváre; voda bije vlnami o brehy; na sluchách, v spánkoch, v tele, do hlavy bije krv; pren. Bili do mňa myšlienky ako drobné meteority do kozmonauta. [A. Bednár]
3. ▶ údermi vydávať zvuk: hodiny bijú; hrom bije; Chápem, keď niekomu srdce bije až v hrdle. [P. Jaroš]; neos. bilo poludnie odbíjalo na hodinách
4. (koho) ▶ verbálne al. písomne na niekoho, niečo útočiť, robiť narážky; syn. kritizovať, pranierovať, napádať: články v novinách ich bijú; riadky bijúce proti krivde; Je teraz vo forme, lebo ho trocha bili v novinách pre jeho kritiku. [J. Sedlák]; Viac mám ako ty pentlíc a tkaníc a majetok nanič, posmievačne a škodoradostne bije do nevesty. [J. Podhradský]
5. (koho, čo) ▶ spôsobovať smrť, ničiť, hubiť: b. šabľami nepriateľa; A potom, mal vari študovať, keď bolo treba biť benderovcov? [K. Lazarová]
6. kart. (čo) ▶ prebíjať, tromfovať vyššou kartou: b. kráľa esom; dolník bije desiatku
7. šport. profes. ▶ prudko zraziť loptu na stranu súpera, smečovať: Bol povestný volejbalový kanón, na sieti bil oboma rukami. [R. Moric]
fraz. biť ako psa, koňa silno, neľútostne; bije jeho posledná hodina hrozí mu smrť; biť do očí byť nápadným, vzbudzovať pozornosť; biť na poplach burcovať, robiť rozruch; biť niekoho, niečo hlava-nehlava kdekoľvek zasiahne; vedieť/uhádnuť/pochopiť, koľko bije pochopiť situáciu, o čo ide ◘ parem. bitého nebi; dobrého koňa netreba biť; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod
opak. bíjať -ja -jajú -jal; bíjavať -va -vajú -val; dok. k 1zbiť, k 6prebiť


biť sa bije sa bijú sa bi sa! bil sa bijúc sa bijúci sa bitie sa nedok. 1. (ø; s kým, s čím) ▶ rozdávať si údery navzájom (fyzicky), zápasiť, bojovať: b. sa jednou rukou; b. sa statočne, tvrdo; b. sa až do konca, do poslednej kvapky krvi; b. sa so súrodencami, so spolužiakmi; Nahneval sa na svoju sprostú povahu a na to, ako sa rád bije len so slabšími, ale silnejších necháva na pokoji. [R. Sloboda]; Kým sa vy budete biť, ja budem ležať na dlážke?! [L. Ťažký]
2. (o čo/za čo; pre koho, pre čo; s kým, s čím) ▶ vynakladať veľké úsilie na dosiahnutie niečoho; syn. zápasiť, boriť sa: b. sa o prvenstvo, o titul, o život; b. sa za práva, za mier, za oslobodenie vlasti, za prácu; b. sa so životom; Nuž nedostal ten byt, vedel, že je zbytočné biť sa oň. [K. Lazarová]; Tam však kúpeľná sezóna trvala sotva dva mesiace a o mlieko sa tiež nebili. [M. Urban]
3. ▶ netvoriť jednoliaty celok, súlad, nepristať, nehodiť sa k sebe, nepôsobiť harmonicky: Zaváhala, kde svietnik postaviť, aby sa svetlo sviec nebilo s denným svetlom. [A. Plávka]; Ale to, čo vravela, sa zanovito bilo s jej unudeným výrazom. [J. Sedlák]; Citlivejšiemu pozorovateľovi vše padlo do oka, že sa farby bijú. [A. Habovštiak]
fraz. biť sa ako lev o/za niečo, niekoho rozhodne, energicky niečo, niekoho presadzovať, obhajovať, o niečo, niekoho bojovať; mlynári sa bijú sneží ◘ parem. kde/keď sa dvaja bijú, tretí víťazí; keď si slabý, nebi sa
opak. bíjať sa -ja sa -jajú sa -jal sa, bíjavať sa -va sa -vajú sa -val sa

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2


biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahaťzaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročíveriť sazaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobilbožiť sa: boží sa, že sa polepšídušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverízaklínať sakliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľubnár. hromiť sa (Kálal)expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)


pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcťtlkotaťklopať (o srdci) • búchaťbúšiťbuchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče


šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákomšvihaťplieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčomšľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičomexpr.: šibkaťpošibkávaťpošibávaťsvižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostombičovaťkniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokovnár. šmihaťexpr. šprihať: blesky šprihajúbiťudieraťbubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1


zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujemhovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodáreniastáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujímaexpr.: trhať saruť saruvať sabiť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvúexpr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom autebyť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i onaproti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa

Morfologický analyzátor

biť nedokonavé sloveso
(ja) bijem VKesa+; (ty) biješ VKesb+; (on, ona, ono) bije VKesc+; (my) bijeme VKepa+; (vy) bijete VKepb+; (oni, ony) bijú VKepc+;

(ja som, ty si, on) bil VLesam+; (ona) bila VLesaf+; (ono) bilo VLesan+; (oni, ony) bili VLepah+;
(ty) bi! VMesb+; (my) bime! VMepa+; (vy) bite! VMepb+;
(nejako) bijúc VHe+;
biť biť biť_1 biť biť_2 biť biť_3 biť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor