bič, -a m. povrázok al. remenec pripevnený na bičisko, ktorým sa poháňajú zvieratá: plieskať, šľahať, šibať, práskať, švihať b-om
● ako čo by b-om pleskol rýchlo, v momente; na konci b. plieska (prísl.) na koniec príde rozhodnutie; upliesť b. na seba pripraviť sám pre seba niečo nepríjemné (obyč. s iným úmyslom);
pren. pohroma, nešťastie, trápenie: b. vojny; ľud. b. boží o vojne, pohrome;
bičový príd.: b-é údery, rany;
bičík, -a m.
1. zdrob. malý bič;
2. zool. ústroj, výbežok buniek niektorých nižších živočíchov al. spermií, ktorým sa pohybujú;
3. zastar. sláčik (Hviezd., Tim., Kuk., Ráz.)