bič -a m. remenec al. povrázok pripevnený na bičisko: šibať kone b-om, práskať b-om;
pren. expr. bremeno: b. nezamestnanosti
● akoby b-om plesol rýchle; (u)pliesť na seba b. pripraviť, pripravovať si naliehavú povinnosť; expr. mať nad sebou b. byť nútený niečo robiť; na → konci b. plieska
bič biča pl. N biče m.
bič biča pl. N biče m. ▶ nástroj z jedného al. viacerých kožených remienkov pripevnených na rúčku, určený na poháňanie zvierat: dlhý, krátky b.; kožený b.; furmanský, pastiersky b.; údery bičom; šibať, práskať, oháňať sa bičom; pobádať kone bičom; Bič plesne, kone sa splašia a zaerdžia, vyhodia vozvyšok zadkami. [P. Jaroš]; Pehavejší Ervín pretiahne bičom nemilosrdne každého opovážlivca, ktorý zavčasu neodskočí z cesty. [F. Švantner]; hist. Bič boží náčelník kmeňa kočovných Hunov ↗ i fraz.; pren. expr. b. nezamestnanosti ťarcha, bremeno; šikmé biče dažďa, vetra prudké nárazy, šľahnutia; slová, drsné žarty šľahli ako b. zasiahli, ranili na citlivom mieste; Jeho slová sa menili na bič a kdesi vpredu ten bič zasvišťal. [R. Jašík] stali sa pokarhaním, ostrou výčitkou ◘ fraz. jednotka ako bič a) zaslúžená b) napísaná energickými ťahmi; ako keby bičom plesol rýchlo, hneď, v momente; boží bič pohroma, vojna; malý dvor a dlhý bič prísne, tvrdé zaobchádzanie; med/cukor a bič metóda odmeny a trestu (napr. vo výchove); na konci bič plieska rozhodujúci je koniec, výsledok; pracovať pod bičom [niekoho/niečoho] pod tlakom, pod útlakom, v strachu; upliesť na niekoho bič pripraviť niekomu nejakú naliehavú povinnosť (obyč. úmyselne); upliesť na seba bič sám sebe pripraviť nejakú naliehavú povinnosť (obyč. neúmyselne) ▷ zdrob. ↗ bičík; zvel. ↗ bičisko
bič, -a m. povrázok al. remenec pripevnený na bičisko, ktorým sa poháňajú zvieratá: plieskať, šľahať, šibať, práskať, švihať b-om
● ako čo by b-om pleskol rýchlo, v momente; na konci b. plieska (prísl.) na koniec príde rozhodnutie; upliesť b. na seba pripraviť sám pre seba niečo nepríjemné (obyč. s iným úmyslom);
pren. pohroma, nešťastie, trápenie: b. vojny; ľud. b. boží o vojne, pohrome;
bičový príd.: b-é údery, rany;
bičík, -a m.
1. zdrob. malý bič;
2. zool. ústroj, výbežok buniek niektorých nižších živočíchov al. spermií, ktorým sa pohybujú;
3. zastar. sláčik (Hviezd., Tim., Kuk., Ráz.)
bič m. (bíš) 1. strsl, zsl, čiast. vsl remeň al. povrázok na bičisku na poháňanie dobytka: Ňiťené boľi biče od štrangárou, remenáki ot sedlárou (Prievidza); Gazda sa velice nahnevál, prišól ke mne a tag mi zatál z bičom medzi oči, že mi pretál tvár (Ružindol TRN); Jakaśki Oľšovian zo zatku prišol s takim bičom a mu ucal po hlave (Krivany SAB) L. konárskí bič (Lukáčovce HLO), kónski bič (Myjava) - bič na poháňanie koní; kraviarski bič (Kmeťovo VRB) - bič používaný pri pasení kráv; pastiérskí bič (Brestovany TRN) - dlhý remenný s krátkou rúčkou; studňa na bič (Vieska n. Žit. ZM) - vahadlová studňa F. veďeď ako bi bíčom práskau̯ (Rim. Píla RS) - dobre niečo ovládať; pojezď ako bi bíčom pľasknú (Rim. Píla RS) - rýchlo zjesť; spraviu̯ to, ja_kebi bičem pleskeu̯ (Kuchyňa MAL) - rýchlo, obratne 2. súčasť tĺka na ubíjanie súkna vo valche: bič (Zuberec TRS) 3. vo viacslovných názvoch rastlín: boží bič (Žaškov DK) - bot. repík lekársky (Agrimonia eupatoria); boži bič (Žehra SNV) - bot. čakanka (Cichorium); Panej Marii bič (Torysa SAB) - bot. divozel sápovitý (Verbascum phlomoides)
bič m nástroj na poháňanie zvierat (obyč. záprahu) bitím, dávnejšie aj na trestanie previnilcov šľahaním: sedem bratov ukrutne korbacžmi a biczmi zmrskati bil dal (TC 1631); bič wozarski (RADVAŇ 1702); sedljacky bicž (KRUPINA 1721); -ík m 1. dem k bič: trestal was bičiky, ale ga trestati was budu biči uzlowatymi (SP 1696); wzal prowazek anebo bjčyk a wjhnal wssecky prodawače (CS 18. st) L. Matky božy byčyk (HK 18. st) bot rastlina z rodu ostrica Carex 2. nástroj na poháňanie pigy pri detskej hre: (chlapci) ssamrhu (:čygu:) bičjkem honjce (OP 1685)