bezvýhradný príd. kt. je bez výhrad; úplný, bezpodmienečný: b-á poslušnosť, oddanosť;
bezvýhradne prísl.: b. veriť;
bezvýhradnosť -i ž.
bezvýhradne prísl. 1. ▶ bez akýchkoľvek výhrad, námietok al. podmienok; syn. bezpodmienečne: b. súhlasiť; b. schváliť návrh; b. sa stotožniť s niekým, s niečím; b. podporovať niekoho, niečo; vládca, ktorému sa treba bezvýhradne podrobiť [NP 1987] 2. ▶ bez obmedzenia; syn. bezmedzne, bezhranične: b. dôverovať, veriť niekomu; b. obdivovať niekoho; byť b. na niečo odkázaný; Patrila k matkám, ktoré sa bezvýhradne obetovali svojim deťom. [F. Zvarík]
bezvýhradný príd. bez výhrad, úplný: b-á oddanosť, poslušnosť;
bezvýhradne prísl.;
bezvýhradnosť, -ti ž.