bezvýhradný príd. kt. je bez výhrad; úplný, bezpodmienečný: b-á poslušnosť, oddanosť;
bezvýhradne prísl.: b. veriť;
bezvýhradnosť -i ž.
bezvýhradný príd. bez výhrad, úplný: b-á oddanosť, poslušnosť;
bezvýhradne prísl.;
bezvýhradnosť, -ti ž.