beztrestný príd. nepodliehajúci trestu: b-é konanie;
beztrestne prísl.;
beztrestnosť -i ž.
beztrestne prísl.
beztrestne prísl. 1. ▶ bez hrozby trestu, potrestania; syn. svojvoľne: b. porušovať zákon; b. kradnúť, páchať zločiny; reklama nás môže b. klamať; Hlavne primáni a sekundáni sú šťastní, že môžu beztrestne vrieskať. [N. Baráthová] 2. ▶ (v spojení so slovesom v zápore) bez nepriaznivých následkov: nedá sa b. podvádzať, ohovárať niekoho; Nemožno sa predsa beztrestne zahrávať so slovami. [P. Vilikovský]; Nebude nám donekonečna dovolené beztrestne drancovať prírodné zdroje. [LT 1998]
beztrestný príd. bez trestu, bez potrestania: pred zákonom bol beztrestný (Urb.); práv. prípravné konanie je beztrestné;
beztrestnosť, -ti ž.