Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

bezstarostný príd. kt. je bez starosti: b-á mladosť;

bezstarostne prísl.: b. žiť;

bezstarostnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bezstarostný; bezstarostne prísl.; bezstarostnosť ‑i ž.

bezstarostne 2. st. -nejšie prísl.

bezstarostne 2. st. -nejšie prísl.bez starostí, bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo; syn. ľahko, šťastne: b. žiť; b. sa smiať, tancovať, zabávať sa; Ber veci trochu humornejšie, trochu bezstarostnejšie. [LT 1998]; Obrazy vzbudzujú pocit potešenia, pôsobia bezstarostne, ľudsky. [Pc 1999]

-stne/85818±80 22.93: adverbiá 1. st. 26005→26032
+58
−23
slávnostne/2927 šťastne/2702 zlostne/2478 radostne/1799 nešťastne/1732 príležitostne/1349 bolestne/1219 bytostne/1054 čestne/980 žalostne/979 bezstarostne/907 výsostne/864 prednostne/844 zlovestne/633 neľútostne/622 ústne/592→619
+58
−23
beztrestne/496 trestne/431 škodoradostne/426 (37/2971)

-tne/237269±217 3.31: adverbiá 1. st. 123712→123739
+152
−116
podstatne/7883 absolútne/7694±94 konkrétne/7606 osobitne/7523 samostatne/4416 ochotne/4395 nevyhnutne/4288 smutne/3466 slávnostne/2927 šťastne/2702 zlostne/2478 zdravotne/2477 perfektne/1920 evidentne/1908 radostne/1799 nešťastne/1732 spätne/1729 stopercentne/1675 životne/1368 striktne/1367 príležitostne/1349 neochotne/1348 kompletne/1320 nutne/1318 bezplatne/1279 elegantne/1268 zvláštne/1265 bolestne/1219 kvalitne/1179 explicitne/1110 bytostne/1054 adekvátne/1052 čestne/980 žalostne/979 permanentne/907 bezstarostne/907 výsostne/864 výdatne/850 prednostne/844 nenávratne/745 (233/30549)

bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo, bez akýchkoľvek starostí • ľahkopohodlnešťastne: žije si bezstarostne, ľahkopokojne: pokojne, bezstarostne odišiel z domuveselohovor. dínom-dánomexpr. lárom-fárom: peniaze len tak veselo, dínom-dánom rozdával; chodia len tak lárom-fárom po uliciachzastar. fidélne

p. aj ľahko


ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

6. porov. ľahký 4


veselo 1. v dobrej nálade, s optimizmom, s veselosťou, s radosťou (op. smutno) • zvesela: veselo, zvesela si vyspevovalarozveselenerozosmiato: rozveselene, rozosmiato odpovedal na otázkyradostnerozradostenerozradostnene: radostne, rozradost(n)ene sa pustil do prácerozihranerozjareneexpr. rozjasane: rozihrane, rozjarene prechádzali okolo nás; rozjasane vychádzali z miestnosti

porov. aj veselý 1

2. s príjemným, rozveseľujúcim účinkom (op. chmúrne, pochmúrne) • zvesela: potôčik veselo, zvesela poskakoval po skaláchradostneihravo: oheň radostne, ihravo blčal v sporáku

3. hovor. bez starostí, bez obmedzenia, bez rozpakov • bezstarostne: veselo, bezstarostne míňa ťažko zarobené peniazehovor. dínom-dánomlen tak: žije si dínom-dánom, len tak

4. porov. veselý 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bezstarostný príd. nemajúci starosti, bez starostí: b. človek, b. život, b-é detstvo;

bezstarostne prísl.;

bezstarostnosť, -ti ž. stav bez starosti

bezstarostný príd. (presstarostní)
1. ktorý si z ničoho nerobí starosti, ľahkomyseľný: Oťec mu je bestarostní a te sa tráp s chlapšiskom! (Kociha RS)
2. ktorý nemá žiadne starosti: Us som presstarostní (V. Rovné BYT); bestarostní (Hor. Lehota DK, Bobrovec LM); bezstarostne prísl. k 1: Bestarosňe si žije pri sestre (Kociha RS)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu