Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

bezprostredný príd.

1. nesprostredkovaný, priamy: b. kontakt, b-á účasť

2. veľmi tesný, blízky (priestorovo, časovo): b-é okolie; b-á potreba, úloha

3. priamy v správaní: b. človek; b. cit prirodzený;

bezprostredne prísl.: b. súvisieť; b. po vojne;

bezprostrednosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bezprostredný; bezprostredne prísl.; bezprostrednosť ‑i ž.

bezprostredný -ná -né príd. 1. ▶ vyznačujúci sa veľmi malou priestorovou al. časovou vzdialenosťou; syn. blízky, tesný; op. vzdialený: bezprostredné okolie; bezprostrední susedia; sledovať niečo z bezprostrednej blízkosti; Odmenou za výstup bol krásny výhľad na mesto, ale najmä bezprostredný pohľad na skokanov pri nájazde. [P. Kováčik]
2.ktorý nie je sprostredkovaný; uskutočňujúci sa bez prostredníctva niekoho, niečoho; syn. priamy, nesprostredkovaný: b. podnet, účinok, vplyv; b. kontakt, styk, vzťah; b. dojem, zážitok; bezprostredná príčina; bezprostredná spolupráca; bezprostredné riziko, nebezpečenstvo; Hrozba terorizmu je skutočná a bezprostredná. [Sme 2001]bezprostredný nadriadený priamy
3. 2. st. ▶ -nejší prirodzený, spontánny v správaní; ktorý je prejavom prirodzenosti, spontánnosti v správaní; syn. nenútený, srdečný; op. strojený, neprirodzený: b. človek; bezprostredné dieťa; b. rozhovor; bezprostredná debata, zábava; bezprostredný a bujarý smiech [J. Johanides]; Tváril sa nanajvýš uveličene, žiaril bezprostrednou srdečnosťou. [J. Papp]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


nenútený ktorý nie je vynútený; ktorý je bez obmedzení, bez upätosti, strohosti (op. silený; násilný) • nenásilný: učiteľ zvolil nenútený, nenásilný spôsob presviedčaniaprirodzenýnestrojenýbezprostredný (bez vynútenej pretvárky): reagoval prirodzeným, nestrojeným smiechom; očarovala nás svojím nestrojeným, bezprostredným správanímspontánny: diváci prejavovali nenútené, spontánne nadšeniedôvernýfamiliárnydomácky (op. oficiálny, škrobený): nadpriadol s nami dôverný, familiárny rozhovor; utvorili mu domácke prostredieuvoľnenýležérnynedbanlivýkniž. nonšalantný (op. upätý): neskôr sa rozprúdila uvoľnená zábava; imponoval mi jeho ležérny, nedbanlivý, nonšalantný spôsob vyjadrovania; mať uvoľnený, ležérny výraz tváreneviazanývoľnýslobodný (bez obmedzení): neviazaná debata; rozhodol sa pre voľné, slobodné umenie; žili vo voľnom, slobodnom zväzku


okamžitý ktorý nastáva hneď, v okamihu; ktorý trvá okamih • náhlyrýchly (op. pomalý): okamžitá, náhla zmena; okamžitý, rýchly zásah polície; nastala náhla, rýchla smrťmomentálnychvíľkový: momentálne, chvíľkové zlyhanie mozgubezprostrednýpohotovýkniž. promptný: okamžitá, bezprostredná fotografia; bezprostredná, pohotová reakcia; dať pohotovú, promptnú odpoveďbleskový: dostať okamžité, bleskové telefonické spojenie; poskytnúť pacientovi bleskovú pomoc (op. oneskorenú)


osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života!individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosťpersonálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť

2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívnyneobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúcehozaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamybezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasťživý: nadviazať s niekým živý písomný styk


prirodzený 1. daný prírodou, vyplývajúci z prírodných zákonitostí • vrodený: prirodzený, vrodený inštinktpudový: prirodzené, pudové správanie, prejavyspontánnyživelnýneusmerňovaný (bez zásahu zvonka, bez ľudského vplyvu): spontánny, živelný vývoj; spontánny, neusmerňovaný živočíšny výbersamočinnýsamovoľný (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba): samočinné, samovoľné čistenie vody; samovoľné striedanie sa štyroch ročných obdobínecvičenýneškolený (bez cviku, učenia): necvičený hlas, neškolený talent

2. neutvorený ľudskou činnosťou, pochádzajúci z prírody (op. umelý) • prírodný: prirodzené, prírodné hnojivo; prirodzený, prírodný hodváb (op. syntetický) • kniž. naturálny: naturálne produktypravý (zachovávajúci prírodnú pôvodnosť): zmenila svoju prirodzenú, pravú farbu vlasov

3. plný prirodzenosti, nenútenosti (op. neprirodzený) • bezprostrednýspontánny: prirodzený, bezprostredný, spontánny prejav radostinenútený (op. nútený) • nestrojený (op. strojený): nenútené, nestrojené správanie, gestánenásilný (op. násilný, silený): nájsť nenásilný spôsob vplyvu, nenásilný smiechuvoľnený (op. upätý): byť uvoľnený v spoločnosti, v rozhovore

4. ktorý sa neprieči prirodzenosti, nevymyká z normálu • bežnýobyčajný: prirodzený, bežný, obyčajný javobvyklývšedný: prirodzená, obvyklá reakcia organizmu; všedná vecnormálnysamozrejmý: normálny, samozrejmý fakt; samozrejmá ľudská potrebapravidelný (prirodzený svojou pravidelnosťou): pravidelné príznaky chorobyzried. zrejmý (Urban)


spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


spontánny ktorý je bez vonkajšieho alebo vedomého popudu, zásahu, usmerňovania • samovoľnýmimovoľnýneuvedomený (prebiehajúci, uskutočňujúci sa sám od seba, bez uvedomenia): spontánne, samovoľné hojenie rán; samovoľná, mimovoľná, neuvedomená reakciainštinktívny: inštinktívne poznanie, správaniesamočinnýživelnýneusmerňovaný: samočinný, živelný, neusmerňovaný vývinnekontrolovaný: nekontrolované gestá, pohybyprirodzený: prirodzené prejavypudový: mať k niečomu pudový odpornenútenýnestrojenýbezprostredný (o človeku a jeho prejavoch): nenútený smiech; zapáčil sa všetkým svojím nestrojeným, bezprostredným správanímnepripravený: jeho prejav bol spontánny, nepripravený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bezprostredný príd.

1. priamy, blízky: b. styk, v b-ej blízkosti, b. dojem;

2. úprimný, otvorený: b. človek;

bezprostredne prísl. hneď, tesne, priamo (miestne i časove): b. potom, b. za ním, po ňom; bezprostredne pred verandou (Vaj.);

bezprostrednosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

bezprostredný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) bezprostredný; (bez) bezprostredného; (k) bezprostrednému; (vidím) bezprostredného; (o) bezprostrednom; (s) bezprostredným;

(štyria) bezprostrední; (bez) bezprostredných; (k) bezprostredným; (vidím) bezprostredných; (o) bezprostredných; (s) bezprostrednými;


(jeden) bezprostrednejší; (bez) bezprostrednejšieho; (k) bezprostrednejšiemu; (vidím) bezprostrednejšieho; (o) bezprostrednejšom; (s) bezprostrednejším;

(dvaja) bezprostrednejší; (bez) bezprostrednejších; (k) bezprostrednejším; (vidím) bezprostrednejších; (o) bezprostrednejších; (s) bezprostrednejšími;


(jeden) najbezprostrednejší; (bez) najbezprostrednejšieho; (k) najbezprostrednejšiemu; (vidím) najbezprostrednejšieho; (o) najbezprostrednejšom; (s) najbezprostrednejším;

(dvaja) najbezprostrednejší; (bez) najbezprostrednejších; (k) najbezprostrednejším; (vidím) najbezprostrednejších; (o) najbezprostrednejších; (s) najbezprostrednejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) bezprostredný; (bez) bezprostredného; (k) bezprostrednému; (vidím) bezprostredný; (o) bezprostrednom; (s) bezprostredným;

(dva) bezprostredné; (bez) bezprostredných; (k) bezprostredným; (vidím) bezprostredné; (o) bezprostredných; (s) bezprostrednými;


(jeden) bezprostrednejší; (bez) bezprostrednejšieho; (k) bezprostrednejšiemu; (vidím) bezprostrednejší; (o) bezprostrednejšom; (s) bezprostrednejším;

(štyri) bezprostrednejšie; (bez) bezprostrednejších; (k) bezprostrednejším; (vidím) bezprostrednejšie; (o) bezprostrednejších; (s) bezprostrednejšími;


(jeden) najbezprostrednejší; (bez) najbezprostrednejšieho; (k) najbezprostrednejšiemu; (vidím) najbezprostrednejší; (o) najbezprostrednejšom; (s) najbezprostrednejším;

(tri) najbezprostrednejšie; (bez) najbezprostrednejších; (k) najbezprostrednejším; (vidím) najbezprostrednejšie; (o) najbezprostrednejších; (s) najbezprostrednejšími;


ženský rod

(jedna) bezprostredná; (bez) bezprostrednej; (k) bezprostrednej; (vidím) bezprostrednú; (o) bezprostrednej; (s) bezprostrednou;

(štyri) bezprostredné; (bez) bezprostredných; (k) bezprostredným; (vidím) bezprostredné; (o) bezprostredných; (s) bezprostrednými;


(jedna) bezprostrednejšia; (bez) bezprostrednejšej; (k) bezprostrednejšej; (vidím) bezprostrednejšiu; (o) bezprostrednejšej; (s) bezprostrednejšou;

(dve) bezprostrednejšie; (bez) bezprostrednejších; (k) bezprostrednejším; (vidím) bezprostrednejšie; (o) bezprostrednejších; (s) bezprostrednejšími;


(jedna) najbezprostrednejšia; (bez) najbezprostrednejšej; (k) najbezprostrednejšej; (vidím) najbezprostrednejšiu; (o) najbezprostrednejšej; (s) najbezprostrednejšou;

(štyri) najbezprostrednejšie; (bez) najbezprostrednejších; (k) najbezprostrednejším; (vidím) najbezprostrednejšie; (o) najbezprostrednejších; (s) najbezprostrednejšími;


stredný rod

(jedno) bezprostredné; (bez) bezprostredného; (k) bezprostrednému; (vidím) bezprostredné; (o) bezprostrednom; (s) bezprostredným;

(dve) bezprostredné; (bez) bezprostredných; (k) bezprostredným; (vidím) bezprostredné; (o) bezprostredných; (s) bezprostrednými;


(jedno) bezprostrednejšie; (bez) bezprostrednejšieho; (k) bezprostrednejšiemu; (vidím) bezprostrednejšie; (o) bezprostrednejšom; (s) bezprostrednejším;

(dve) bezprostrednejšie; (bez) bezprostrednejších; (k) bezprostrednejším; (vidím) bezprostrednejšie; (o) bezprostrednejších; (s) bezprostrednejšími;


(jedno) najbezprostrednejšie; (bez) najbezprostrednejšieho; (k) najbezprostrednejšiemu; (vidím) najbezprostrednejšie; (o) najbezprostrednejšom; (s) najbezprostrednejším;

(dve) najbezprostrednejšie; (bez) najbezprostrednejších; (k) najbezprostrednejším; (vidím) najbezprostrednejšie; (o) najbezprostrednejších; (s) najbezprostrednejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

bezprostredný: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor