bezpečnosť -ti ž. 1. ▶ stav bez reálnej hrozby nebezpečenstva; syn. istota, bezpečie: národná, európska b.; osobná b.; požiarna b. budovy; zaistiť b. cestujúcich; starať sa o b. návštevníkov; dodržiavať pravidlá bezpečnosti pri práci; Svojimi husárskymi kúskami ohrozovali bezpečnosť druhých a predovšetkým detí. [Vč 1973]; Bezpečnosť Slovenska je súčasťou európskej i celosvetovej bezpečnosti. [Pd 1994] 2. ▶ vlastnosť, stav toho, čo nepredstavuje nijakú hrozbu, nebezpečenstvo; syn. spoľahlivosť; op. rizikovosť: b. liečiv, potravinárskych výrobkov; b. cestnej premávky; výskum a vývoj bezpečnosti áut; zaistiť, zaručiť, zvýšiť b. technických zariadení; princíp kolektívnej bezpečnosti štátov; b. informačných systémov ochrana pred zneužitím al. znehodnotením vložených údajov 3. hovor. ▶ v niektorých krajinách štátna organizácia poverená zabezpečovaním vnútornej ochrany štátu: agenti bezpečnosti; odtajnenie zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti 4. hovor. ▶ bývalá Verejná bezpečnosť, bezpečnostné orgány štátu, polícia: Počas vyšetrovania ohnivo diskutoval s flegmatickým poručíkom bezpečnosti. [J. Lenčo]