bezpečnosť, -ti ž.
1. istota, bezstarostnosť: osobná b., b. a hygiena práce; Na každej tvári bezpečnosť a dobrá vôľa. (Tim.) Pozreli si do očí a vyčítali z nich všetku istotu a bezpečnosť. (Jégé)
2. zabezpečenie, ochrana poriadku, pokoja, mieru: verejná, štátna b; orgány národnej bezpečnosti; polit. kolektívna b.; zmluva o kolektívnej bezpečnosti v Európe;
3. hovor. národná, štátna bezpečnosť; Verejná bezpečnosť (VB), star. Sbor národnej bezpečnosti (SNB) orgány vnútornej ochrany štátu;
bezpečnostný príd.: b-é zariadenie, b-é opatrenia, b-é predpisy, b-é orgány, b. aparát, b. referent; polit. Bezpečnostná rada orgán Organizácie spojených národov, ktorý má základnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti