bezpečný príd.
1. poskytujúci ochranu pred nebezpečenstvom, istý: b. úkryt; byť na b-om mieste
2. kt. je bez pocitu ohrozenia, istý: cítiť sa b.; zaistiť b. presun tovaru
3. nepochybný, zaručený, istý: b. dôkaz;
bezpečne prísl.: b. (sa) skryť; b. uložené peniaze; b. pristáť; b. vedieť;
bezpečnosť -i ž.
1. istota; ochrana; zabezpečenie: osobná b.; b. práce; b. jazdy; systém kolektívnej b-i; b. štátu
2. (prv) policajné orgány, polícia; policajný úrad: oznámiť niečo b-i;
bezpečnostný príd.: b-é opatrenia; b-é zariadenie; b. referent
bezpečnosť -ti ž. 1. ▶ stav bez reálnej hrozby nebezpečenstva; syn. istota, bezpečie: národná, európska b.; osobná b.; požiarna b. budovy; zaistiť b. cestujúcich; starať sa o b. návštevníkov; dodržiavať pravidlá bezpečnosti pri práci; Svojimi husárskymi kúskami ohrozovali bezpečnosť druhých a predovšetkým detí. [Vč 1973]; Bezpečnosť Slovenska je súčasťou európskej i celosvetovej bezpečnosti. [Pd 1994] 2. ▶ vlastnosť, stav toho, čo nepredstavuje nijakú hrozbu, nebezpečenstvo; syn. spoľahlivosť; op. rizikovosť: b. liečiv, potravinárskych výrobkov; b. cestnej premávky; výskum a vývoj bezpečnosti áut; zaistiť, zaručiť, zvýšiť b. technických zariadení; princíp kolektívnej bezpečnosti štátov; b. informačných systémov ochrana pred zneužitím al. znehodnotením vložených údajov 3. hovor. ▶ v niektorých krajinách štátna organizácia poverená zabezpečovaním vnútornej ochrany štátu: agenti bezpečnosti; odtajnenie zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti 4. hovor. ▶ bývalá Verejná bezpečnosť, bezpečnostné orgány štátu, polícia: Počas vyšetrovania ohnivo diskutoval s flegmatickým poručíkom bezpečnosti. [J. Lenčo]
bezpečnosť p. polícia
istota 1. istá, nepochybná pravda • určitosť: vedecká istota; s určitosťou niečo tvrdiť • nespornosť: nespornosť faktu • presvedčenie: s istotou, presvedčením niečo očakávať • bezpečnosť: tvrdí to so stopercentnou bezpečnosťou
2. prejav viery vo vlastné sily vo vzťahu k práci, k činnosti a pod.: istota v držaní tela • obratnosť • zručnosť: získať obratnosť, zručnosť v niečom • spoľahlivosť: spoľahlivosť v konaní • sebavedomie • sebadôvera • sebaistota (viera vo vlastné sily): nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty • nebojazlivosť • kniž. nebojácnosť • odvaha: stratiť odvahu • smelosť
3. p. záruka 2
polícia orgány vnútornej bezpečnosti v štáte; úrad týchto orgánov: kriminálna polícia, zavolať políciu; byť predvolaný na políciu • bezpečnosť (polícia u nás v minulosti): oznámiť niečo na bezpečnosti • milícia (polícia v niektorých štátoch)
bezpečnosť, -ti ž.
1. istota, bezstarostnosť: osobná b., b. a hygiena práce; Na každej tvári bezpečnosť a dobrá vôľa. (Tim.) Pozreli si do očí a vyčítali z nich všetku istotu a bezpečnosť. (Jégé)
2. zabezpečenie, ochrana poriadku, pokoja, mieru: verejná, štátna b; orgány národnej bezpečnosti; polit. kolektívna b.; zmluva o kolektívnej bezpečnosti v Európe;
3. hovor. národná, štátna bezpečnosť; Verejná bezpečnosť (VB), star. Sbor národnej bezpečnosti (SNB) orgány vnútornej ochrany štátu;
bezpečnostný príd.: b-é zariadenie, b-é opatrenia, b-é predpisy, b-é orgány, b. aparát, b. referent; polit. Bezpečnostná rada orgán Organizácie spojených národov, ktorý má základnú zodpovednosť za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti
(jedna) bezpečnosť; (bez) bezpečnosti; (k) bezpečnosti; (vidím) bezpečnosť; (ó) bezpečnosť!; (o) bezpečnosti; (s) bezpečnosťou;
(dve) bezpečnosti; (bez) bezpečností; (k) bezpečnostiam; (vidím) bezpečnosti; (ó) bezpečnosti!; (o) bezpečnostiach; (s) bezpečnosťami;