Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

bezpečný príd.

1. poskytujúci ochranu pred nebezpečenstvom, istý: b. úkryt; byť na b-om mieste

2. kt. je bez pocitu ohrozenia, istý: cítiť sa b.; zaistiť b. presun tovaru

3. nepochybný, zaručený, istý: b. dôkaz;

bezpečne prísl.: b. (sa) skryť; b. uložené peniaze; b. pristáť; b. vedieť;

bezpečnosť -i ž.

1. istota; ochrana; zabezpečenie: osobná b.; b. práce; b. jazdy; systém kolektívnej b-i; b. štátu

2. (prv) policajné orgány, polícia; policajný úrad: oznámiť niečo b-i;

bezpečnostný príd.: b-é opatrenia; b-é zariadenie; b. referent

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bezpečný; bezpečne prísl.; bezpečnosť ‑i ž.; bezpečnostný

bezpečne1 2. st. -nejšie prísl. 1.bez hrozby nebezpečenstva, straty al. poškodenia; syn. spoľahlivo, dobre; op. nebezpečne, riskantne: b. pristáť; b. viesť motorové vozidlo; b. investované peniaze; dom je b. chránený; V rozhovore dostali sme sa k problémom budúcnosti a o tej je zatiaľ bezpečnejšie hovoriť tuná. [A. Kostolný]; Jadrové zariadenia v SR fungovali vlani bezpečne. [Pd 2002]
2.bez pocitu ohrozenia, nebezpečenstva; syn. isto: cítiť sa b., ešte bezpečnejšie; Matka tvorila akúsi stenu, o ktorú sa mohol bezpečne opierať. [M. Urban]

bezpečne2 čast. hovor. ▶ vyjadruje istotu, pevné presvedčenie o platnosti výroku, výpovede, nepochybne, iste, dozaista: b. ho odniekiaľ pozná; b. viem, že príde; Tak som nachytala trojku a neviem za čo. Bezpečne som všetko mala dobre. [K. Jarunková]

bezpečne p. isto 2, 3


isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • istesmelo: isto, smelo prekonával všetky prekážkypevneneomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľomspoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • istebezpečneneohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečnespoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • isteistotnezaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziťdozaistanaistourčite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepšízaručenebezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívibezpochybynepochybnenesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasyzrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledokpresne: viem to celkom isto, presne, že príduexpr.: istežeisto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžupevneskalopevneexpr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspechexpr.: istučkoistučičkoisto-istučkoisto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rádpodistýmakiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ránocelkom istocelkom istecelkom určiterozhodnenapevnoexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarísubšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenuza každých okolnostínech sa deje čokoľvekfraz. expr.: aj keby hromy biliaj keby tragače padali

4. p. pravda2 1, veru, skutočne 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bezpečný príd.

1. istý, spoľahlivý, bez nebezpečenstva: b. útulok, b. úkryt, byť na b-om mieste; v (z) b-ej vzdialenosti; cesta je bezpečná a široká (Vans.); les býval bezpečný (Ondr.); Ukazujú celému svetu bezpečnú cestu. (Pláv.);

2. bezstarostný, bez starosti: cítiť sa bezpečný; bezpečný výraz jeho očí (Tim.); tu sme bezpeční, drahý môj (Kal.); Materine slová boli také bezpečné ... (Janč.)

3. lepšie pevný, nepochybný, neklamný, zaručený: b. dôkaz;

bezpečne prísl.

1. iste, spoľahlivo: b. uložiť niečo, b. sa skryť;

2. bezstarostne: cítiť sa b.;

3. lepšie pevne, nepochybne, neklamne, zaručene, naisto: b. vedieť, nevedieť niečo

bezpečňe_1 bezpečňe bezpečňe_2 bezpečňe

Zvukové nahrávky niektorých slov

bezpečne: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor