bezpečný príd.
1. poskytujúci ochranu pred nebezpečenstvom, istý: b. úkryt; byť na b-om mieste
2. kt. je bez pocitu ohrozenia, istý: cítiť sa b.; zaistiť b. presun tovaru
3. nepochybný, zaručený, istý: b. dôkaz;
bezpečne prísl.: b. (sa) skryť; b. uložené peniaze; b. pristáť; b. vedieť;
bezpečnosť -i ž.
1. istota; ochrana; zabezpečenie: osobná b.; b. práce; b. jazdy; systém kolektívnej b-i; b. štátu
2. (prv) policajné orgány, polícia; policajný úrad: oznámiť niečo b-i;
bezpečnostný príd.: b-é opatrenia; b-é zariadenie; b. referent
bezpečný -ná -né 2. st. -nejší príd.
bezpečný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ poskytujúci ochranu, útočisko pred nebezpečenstvom; syn. istý: b. úkryt; Opustený, ale bezpečný brloh, do akých si chodí lesná zver vylizovať rany. [K. Lazarová]; Toto miesto som i ja poznal ako bezpečný útulok. [M. Figuli]; pren. Križan, to bol bezpečný prístav, kam sa možno uchýliť pred búrkou. [Ľ. Zúbek] 2. ▶ znižujúci (vďaka dodržiavaniu istých zásad) možnosť vzniku negatívnych udalostí; syn. spoľahlivý: b. pracovný postup; bezpečná krajina; bezpečná ochrana proti nákaze; dodržiavať pri jazde autom bezpečnú vzdialenosť; Úchytkom som si obzeral temné dvory a potom zákutia v parku, no nezdali sa mi dosť bezpečné. [M. Dzvoník]; Upozorňujeme chodcov, že bezpečný priechod je im konečne k dispozícii. [Vč 1983] □ bezpečný sex sexuálne správanie, pri ktorom sa obmedzuje riziko nákazy vírusom HIV 3. ▶ nepredstavujúci reálne nebezpečenstvo; ktorý neohrozuje iných; syn. spoľahlivý, bezrizikový; op. rizikový: bezpečná jazda; bezpečná manipulácia s chemikáliami; zdravotne bezpečná potravina; bezpečná jadrová elektráreň; prekročiť bezpečnú dávku kofeínu, lieku; Sú aj lacnejšie, zdravšie a bezpečnejšie spôsoby získavania elektrickej energie. [Pd 1994] 4. ▶ o ktorom nemožno pochybovať, v ktorom sa nemožno mýliť; syn. nepochybný, zaručený, istý: b. dôkaz, tip; b. víťaz; Bezpečný inštinkt ho vrátil do minulosti. [J. Papp]; Máme bezpečný obraz hustoty slovenského osídlenia v stredoveku. [J. Stanislav] 5. iba v doplnku ▶ ktorý je bez pocitu ohrozenia; taký, ktorého nik, nič neohrozuje: cítiť sa b. v kruhu svojej rodiny
bezpečný 1. majúci pocit bezpečia; poskytujúci ochranu pred nebezpečenstvom • istý: cítila sa doma bezpečná, istá • neohrozený: utečenci boli v lese bezpeční, neohrození • spoľahlivý • zaručený (z hľadiska bezpečia): schovať vec na spoľahlivom, zaručenom mieste • zabezpečený • zaistený: zabezpečený, zaistený úkryt
2. p. istý 1
bezstarostný ktorý je bez starosti • ľahký • pohodlný • šťastný: bezstarostný, ľahký, pohodlný život; šťastné detstvo • pokojný • bezpečný: pokojný, bezpečný spánok • trocha pejor. panský (finančne zabezpečený; o živote) • kniž. fidélny
istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočný • pravdivý • pozitívny • dokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vina • zaručený • garantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspech • nepochybný • neklamný • nezvratný • kniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdenie • bezpečný • zastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvom • nepodvratný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný • nesporný • hovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľná • spoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdroja • skalopevný • expr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravda • hovor. tutový • slang.: zichrový • betónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tip • expr. istučký
2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomý • smelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurg • pevný: pevný krok, pevná ruka • odhodlaný: pevný, odhodlaný hlas • spoľahlivý • presný: mať spoľahlivé, presné oko
3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý
nepochybný ktorý vylučuje pochybnosť (op. pochybný) • nesporný • istý (op. sporný, neistý): zvýšená teplota je nepochybný, nesporný dôkaz choroby; nepochybná, istá diagnóza • neklamný • bezpečný: predložiť neklamné, bezpečné dôkazy viny • zaručený • spoľahlivý (s istou zárukou) • zastar. zabezpečený (Vajanský): zaručené, spoľahlivé správy; bol to zaručený omyl • hovor. neodškriepiteľný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný (ktorý sa nedá odškriepiť, poprieť, vyvrátiť): neodškriepiteľná, nepopierateľná pravda; nevyvrátiteľné tvrdenie • nezvratný • presvedčivý • kniž. apodiktický (celkom vylučujúci pochybnosť): nezvratný, presvedčivý argument; apodiktický usvedčujúci materiál • zreteľný • zrejmý • jasný (výrazne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zreteľný, zrejmý príznak ochorenia; ide o jasný prípad besnoty • zjavný • očividný • evidentný (viditeľne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zjavný, očividný príznak úpadku; mať evidentné ťažkosti • hovor. expr. svätosvätý
p. aj skutočný
spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu • seriózny • solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky • hodnoverný • vierohodný • nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy • bezpečný • istý • zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie • osvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek • presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky
vierohodný, star. vieryhodný ktorému možno veriť, dôverovať • hodnoverný • dôveryhodný: vierohodné, hodnoverné svedectvo; hodnoverné historické pramene; dôveryhodný spolupracovník • spoľahlivý (na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť): je to spoľahlivý človek; spoľahlivé údaje • istý (ktorý sa zhoduje so skutočnosťou): isté správy • zaručený: zaručené informácie • nepochybný (ktorý vylučuje pochybnosť): nepochybný príznak choroby • bezpečný: bezpečný dôkaz viny • nesporný: nesporné fakty • nepopierateľný (ktorý nemožno poprieť): úspechy sú nepopierateľné
1. istý, spoľahlivý, bez nebezpečenstva: b. útulok, b. úkryt, byť na b-om mieste; v (z) b-ej vzdialenosti; cesta je bezpečná a široká (Vans.); les býval bezpečný (Ondr.); Ukazujú celému svetu bezpečnú cestu. (Pláv.);
2. bezstarostný, bez starosti: cítiť sa bezpečný; bezpečný výraz jeho očí (Tim.); tu sme bezpeční, drahý môj (Kal.); Materine slová boli také bezpečné ... (Janč.)
3. lepšie pevný, nepochybný, neklamný, zaručený: b. dôkaz;
bezpečne prísl.
1. iste, spoľahlivo: b. uložiť niečo, b. sa skryť;
2. bezstarostne: cítiť sa b.;
3. lepšie pevne, nepochybne, neklamne, zaručene, naisto: b. vedieť, nevedieť niečo
bezpečný príd. 1. strsl, zsl neohrozený nebezpečenstvom; spoľahlivý: Tuná je ňie bespečnuo držäť peňa̋ze pri sebe (Krivá DK); Pod horú je bespečňejšá cesta jako ces horu (Bošáca TRČ) 2. ubezpečený, uistený: Mi budeme robit, co budeme scet, o tem bucte bespeční (Záh. Bystrica BRA); bezpečne prísl. k 1: Ta u chľive bulo nam najbespečňejši (Sobrance)
bezpečný, v prísudku i bezpečen príd 1. majúci pocit bezpečnosti, istý, chránený: kohoz take wy gleytowati budete, bude bezpeczen y ode mne (ŠARIŠ 15. st); gdekolvek se ktery slvzzebnyk zle zachova, hnedky do Bystrycze se vtecze a gyzz tam bespeczny gest (TURIEC 1580 E); že sme v našich chotaroch a domoch neboli bespečni od Slezakov (STAŠKOV 1671 LP); ja sem pustil czastku mu panu Hinoranj Janošowy a synowj geho ku bezpecznemu a slobodnemu uzywany (KĽÚČOVÉ 1681); owca potud gest bezpečna od zwera, pokud w owčjnci pastire sweho gest (CS 18. st) 2. poskytujúci bezpečnosť, ochranu, spoľahlivý: tato czesta gest dokonala a bespecžna (TC 1631); pri delani pušneho prachu sotva jednu hodinu bezpečnu sobe slibovati muožeme (B. BYSTRICA 1633); toto na mori burliwem bude tebe gakožto hajou nagbezpečnégssy (BlR 18. st) L. b-é miesto chrániace, ochranné m., azyl: churfirst usylowal se geg bezpečnym mistem zaopatriti (SC 17. st); perfugium, refugium: utočissto, bezpečne mjsto (KS 1763)