bezočivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ s nemiestnou až urážlivou smelosťou; syn. opovážlivo, drzo: b. sa smiať; b. klamať, kradnúť, podvádzať; správa sa čoraz bezočivejšie; Adriánova žena im pomútila hlavy, vie o tom a bezočivo to využíva. [M. Zelinka]; Nikdy som nemal rád ľudí, ktorí vystupovali na pódiu priveľmi suverénne a bezočivo. [NP 1982]