bezočivý príd. urážlivo smelý, dotieravý: b. chlap; b-é muchy; b-é správanie; b-á lož;
bezočivo prísl.: b. sa smiať;
bezočivosť -i ž.
bezočivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ s nemiestnou až urážlivou smelosťou; syn. opovážlivo, drzo: b. sa smiať; b. klamať, kradnúť, podvádzať; správa sa čoraz bezočivejšie; Adriánova žena im pomútila hlavy, vie o tom a bezočivo to využíva. [M. Zelinka]; Nikdy som nemal rád ľudí, ktorí vystupovali na pódiu priveľmi suverénne a bezočivo. [NP 1982]
bezočivý príd. dotieravý, opovážlivý, nehanebný, bezohľadný: b. človek, b. hmyz, b-é chovanie, b-á smelosť;
bezočivo prísl.: b. sa smiať, b. sa dívať na niekoho;
bezočivosť, -ti ž.