bez, bezo (v spoj. bezo mňa)
I. predl. s G vyj.
1. chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho, op. s(o): žil b. rodičov, b. lásky; byť b. práce; dieťa b. opatery; b. tvojej pomoci sa nepohneme; premôže ho (aj) b. prípravy; urobiť niečo b. rozmýšľania; jazdiť b. nehody; všetci b. rozdielu, b. výnimky úplne
2. odpočítavanie, mínus, zn. –: osem b. troch je päť
● (rozprávať) b. prestania ustavične; b. ladu a skladu v neporiadku; byť (úplne) b. seba veľmi rozčúlený, dojatý ap.; b. všetkého (urobiť niečo) a) ochotne b) (v odpovedi) pravdaže; (byť) hore b. (byť) bez podprsenky, mať odhalené prsia
II. spoj. podraď. b. toho, aby/že by/žeby uvádza spôsobovú vetu: opravil to b. toho, aby/že by/žeby sa bol natrápil
bez, bezo predl. s G (iba v spojení bezo mňa)
bez, bezo (iba v spojení bezo mňa) predl. s G 1. ▶ vyjadruje chýbanie, neprítomnosť niečoho, niekoho, neuskutočnenosť deja; op. s, so: káva bez cukru, bez kofeínu; miestnosť bez okien; šaty bez rukávov; jazdiť bez nehody; odísť bez pozdravu; prísť bez pozvania; rečniť bez prípravy; vzdať sa bez boja i pren.; písať bez chýb; zmiznúť bez stopy; nechať bez dozoru; prejsť bez povšimnutia i pren.; byť bez práce, bez miesta nemať zamestnanie; ostať bez následkov; ostať, byť bez peňazí, bez prostriedkov; povedať niečo bez rozmyslu; pracovať bez oddychu, bez prestávky; urobiť niečo bez ohľadu na niekoho, na niečo, bez príčiny, bez vedomia niekoho, bez zábran; poslúchnuť bez rečí, bez reptania; vyrastať bez otca, bez lásky; zabiť niekoho bez ľútosti, bez milosti; Sedeli bez pohnutia tesne vedľa seba. [I. Štrpka]; Vrátili sme sa k autu, nasadli sme a bez motora sme došli až do dedinky. [R. Sloboda]; šport. dvojka bez kormidelníka □ bez komentára (v odpovedi na otázku) odmietnutie vyjadriť svoj názor na konkrétnu aktuálnu situáciu, udalosť a pod.; nie je bez zaujímavosti je zaujímavé; nie je to bez významu má to význam; hovor. [byť] hore bez byť bez podprsenky, mať odhalené prsia 2. ▶ vyjadruje odpočítavanie, mínus, zn. +minus+: sedem bez dvoch je päť, sedem bez dva je päť ◘ fraz. chodí ako bez duše bez záujmu o okolie, apaticky; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný; bez hlavy a päty nezmyselný, nezmyselne; bez hraníc neobmedzene; bez ladu a skladu neusporiadane, neusporiadaný, v neporiadku; bez mihnutia oka neváhajúc, chladnokrvne; bez obáv smelo; bez okolkov otvorene, priamo; bez pardonu neberúc ohľad na nič; bez pochybností al. bez najmenších pochýb iste, bezpochyby, nepochybne; bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc; bez prestania ustavične; bez prieťahov hneď, ihneď, bezodkladne; bez problémov ľahko; bez rozdielu/výnimky všetci, všetko; bez slova mlčky; bez sporu nepochybne; bez svedkov osamote; bez veľkých slov skromne, úprimne; bez všetkého [urobiť niečo] a) ochotne, bez váhania b) (v odpovedi) pravdaže, samozrejme, isteže; bez výhrady úplne, celkom; bez vykrúcania priamo, rovno; bez zaváhania isto; bez zvyšku celkom; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; byť [celý/úplne] bez seba veľmi rozčúlený, dojatý a pod.; ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; povedať niečo bez obalu priamo, úprimne; rytier bez bázne a hany statočný a poriadny, dokonalý muž ◘ parem. jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez práce nie sú koláče; bez vetra sa ani lístok na strome nepohne keď sa o niečom hovorí, klebetí, obyčajne je na tom niečo pravdy ▷ bez ohľadu ↗ ohľad; bez rozdielu ↗ rozdiel
bez (bezo len v spojení bezo mňa) predl. s 2. p. vyjadruje chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho: ostať, byť bez rodičov, bez bytu, bez práce, bez zamestnania, hovor. bez chleba; zmiznúť bez stopy, urobiť niečo bez rozmýšľania, bez váhania, bez okolkov, bez príčiny, bez (všetkých) dôvodov, bez ohľadu na niečo, na niekoho; bez výnimky, bez rozdielu (všetko, všetci); bez boja, zabiť niekoho bez milosti, bez ľútosti; nechať niekoho, niečo, ostať, byť bez dozoru; pracovať bez oddychu, niečo je bez chyby, nik nie je bez chýb; bez vedomia niekoho; bez mesiaca dva roky, desať bez dvoch (pri odčítaní)
● jeden za päť, druhý bez jedného za šesť, jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez prestania ustavične, odísť bez slova mlčky, ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; bez výhrady úplne, celkom, bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc, povedať niečo bez obalu priamo, otvorene, bez sporu nepochybne, bez pochybnosti iste, bezpochyby, nepochybne; byť celý bez seba dojatý, od radosti, od hnevu ap.; ostať, byť bez seba v bezvedomí, bez dychu (ani) nedýchajúc; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný, chodí ako bez duše bez záujmu, netečne; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; bez svedkov osamote, bez vykrúcania rovno, priamo (napr. povedať niečo); bez kvapky krvi bez boja, bez krviprelievania; bez ladu a skladu neusporiadaný, neusporiadane, v neporiadku; bez hlavy a päty bez dômyslu, nezmyselný, nezmyselne; bez všetkého a) so samozrejmosťou, bez váhania, bez okolkov, akoby nič: Strčí požmolené peniaze do vrecka a bez všetkého sadne si medzi hráčov rulety. (Ráz.); b) (v odpovedi) samozrejme, pravdaže, isteže; hovor. bez poriadku zbytočne veľa, priveľmi: bez poriadku biť svoje deti (Taj.); bez toho, aby; bez toho, že by, správnejšie je pripojiť spojkou a hlavnú záporovú vetu (často s čast. ani) al. použiť odporovaciu vetu, prechodník al. predl. bez so slovesným podst. menom, napr.: Nevedel sa na robotníkov dívať bez toho, že by sa nebol púšťal do práce (Taj.), správnejšie Nevedel sa ... dívať a nepúšťať sa do práce; pri kladnej vete: „Díval sa na robotníkov bez toho, že by (aby) sa bol púšťal do práce“, správnejšie: Díval sa ..., a (ale) sám sa nepúšťal do práce, nepúšťajúc sa (sám) do práce.
bezo p. bez
bez i bezo predl. 1. csl s G vyjadruje neúčasť, chýbanie niečoho: Jarnuo žito sa volalo hoľica, to bolo bez osťíkou (Lišov KRU); Son tí snopi hádzal bez vidél (Ružindol TRN); Hlopi buľi calu zimu bez roboti (Chrasť n. Horn. SNV); Ta dzebi oňi kopaľi beze mňe (Fintice PRE) 2. s A cez, krížom, naprieč: bez ľes (Gánovce POP)
bez, bezo [-e] predl A. s G vyj. neprítomnosť, chýbanie niečoho: negma toho vcziniti bez prziwoleni rychtarze (ŽK 1473); swobodne a beze wsseho hindrunku žiwnost szwu westy ma (ORAVA 1540); bez winny zamordowany (B. BYSTRICA 1546) nevinne; chwálmez bez prestaňy Pána (CC 1655) ustavične; žaden bez prace nejí kolače (SiN 1678); bez milosti a milosrdenstvi nakladali s nami (DRIENČANY 1683 LP); bez doležjteg prjčyni (KOŠECA 1746); aeternus: wečny, bez kónca (KS 1763) nekonečný; innumerus: bez počtu (AP 1769) nespočítateľný; caelebs: samotný, bez stawu manželského (CL 1777) slobodný; nalezne diťe bez rozumu (PREŠOV 1784) pomätené; (kôň) bez znaku zhinul (HYBE 18. st) bez stopy; gich bez čisla postrjleli (HI 18. st) veľmi mnoho B. s A vyj. 1. smerovanie z jednej strany na druhú, cez: presseda bez rieku (ORAVA 1662); odtud gide bez potuoček k gedneg wysokeg gedly (ORAVA 1665) 2. prechádzanie nej. miestom al. priestorom: cyzoložnik y ze ženu bez mesto sem y tam wodeny gest (MC 18. st) 3. priebeh deja ohraničeným priestorom al. otvorom: zacpáwá gazerny, bez kterú woda teče (KS 1763) 4. časový priebeh od začiatku do konca, za, počas: kapusty widali sme bez celu zimu na kuchine f 15 (TRSTENÁ 1697) 5. obmedzenie o istý časový úsek, po, o: fl 20 ma položyti bez rok na swateho ducha (ŽILINA 1565) P. atpn servus Bezded (v Honte 1135 CDSl); x. tpn Bezdyedow ( 1471), Bezdedow (v Trenčianskej 1475 VSO)