beznádej -e ž. beznádejnosť: upadnúť do b-e; pocit b-e
beznádej -je ž. ▶ nedostatok, strata nádeje; syn. beznádejnosť, zúfalstvo: mať pocit beznádeje; upadnúť do beznádeje; podľahnúť, poddať sa beznádeji; prekonať, zahnať b.; Sedel som schúlený, totálne apatický, na tvári výraz beznádeje. [D. Mitana]; Rozprávka má zázračnú moc najmä vtedy, keď je človek smutný a plný beznádeje. [Pc 1999]
beznádej p. zúfalstvo
zúfalstvo stav toho, kto stratil nádej, kto nevidí východisko • zúfalosť: zmocnilo sa ho zúfalstvo; zo zúfalosti si siahol na život • zúfanie: priviesť niekoho do zúfania • zastar. zúfanlivosť (Šoltésová) • beznádej • beznádejnosť: pocit beznádeje, beznádejnosti
beznádej, -e ž. beznádejnosť: upadať do beznádeje (Min.); srdce plné beznádeje (Štítn.); Žiaľ ju zavalil a v tejto beznádeji ani nevedela, čo robí. (Hor.)
(jedna) beznádej; (bez) beznádeje; (k) beznádeji; (vidím) beznádej; (ó) beznádej!; (o) beznádeji; (s) beznádejou;
(štyri) beznádeje; (bez) beznádejí; (k) beznádejam; (vidím) beznádeje; (ó) beznádeje!; (o) beznádejach; (s) beznádejami;