bezhraničný príd. neobmedzený, bezmedzný, nesmierny, nekonečný: b-á obetavosť, dôvera; b-á ľútosť;
bezhranične prísl.
bezhranične 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez vymedzenia rozsahu, intenzity, trvania, bez hraníc; syn. bezmedzne, nekonečne, nesmierne: b. niekoho obdivovať, milovať; b. niekomu dôverovať; bezhranične silná vášeň [LT 1998]; Danušku som miloval čím ďalej, tým hlbšie, tým vášnivejšie, tým bezhraničnejšie. [A. Rákay]
bezhraničný príd. nemajúci hraníc, neobmedzený, nesmierny, bezmedzný: b-é ríše (Vaj.); b-á moc, b-á oddanosť, b-á láska, b-á nenávisť; b-á štedrosť (Šolt.);
bezhranične prísl.;
bezhraničnosť, ti ž.