bezhlavý príd.
1. nemajúci hlavu: b-é telo; b-á obluda
2. zmätený, bezradný, nepremyslený: b. útek, b. zhon
● expr. chodiť, behať ako b. zmätene si počínať;
bezhlavo prísl.: b. behať;
bezhlavosť -i ž.
bezhlavo prísl.
bezhlavo prísl. ▶ bez rozmýšľania, bez zváženia (svojich) možností, okolností, situácie; syn. unáhlene, splašene: b. utekať, útočiť; b. sa vrhnúť na niečo; b. sa pustiť do niečoho; Zástup sa obrátil a začal bezhlavo opačným smerom cúvať. [M. Urban]; Potom som búšil ako taký baran - hlavou, ale bezhlavo. [P. Vilikovský]
bezhlavo p. splašene 1, porov. aj bezhlavý
splašene 1. rýchlo a nepremyslene sa pohybovať al. konať, obyč. od ľaku al. strachu • bezhlavo • zmätene: splašene, bezhlavo, zmätene pobehovať po miestnosti • zdivočene: kone zdivočene behali po dvore • strečkom • strečky (obyč. o rožnom dobytku): krava strečkom, strečky ušla do poľa
porov. aj splašený
2. porov. naľakaný
1. nemajúci hlavu, bez hlavy: b-é zviera, b-á obluda;
2. zmätený, bezradný, nerozvážny: b. útek, b-é počínanie;
bezhlavo prísl.;
bezhlavosť, -ti ž.