bezcharakterný príd. nemajúci pevný charakter; svedčiaci o tom; bezzásadový, nečestný: b. človek; b. čin;
bezcharakterne prísl.;
bezcharakternosť -i ž.
bezcharakternosť [-t-] -ti -tí ž.
bezcharakternosť [-t-] -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ nedostatok pevných mravných zásad, charakteru; syn. nečestnosť, bezzásadovosť; op. statočnosť, čestnosť: Autor zobrazil aj bezcharakternosť tých, ktorí sa vždy vedeli prispôsobiť dobe, obrátiť sa tým smerom, ktorým fúkal vietor. [Pc 1998] 2. ▶ prejav bezcharakterného správania; nečestný, bezcharakterný čin: Otec nám nemal právo nič vyčítať. Psychológovia by mu pokojne hodili na krk každú našu bezcharakternosť. [H. Dvořáková]
bezcharakterný príd. ‹sl + g› nemajúci pevný charakter; svedčiaci o tom; bezzásadový, nečestný: b. človek; b. čin;
bezcharakternosť -ti ž.
podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactva • bezcharakternosť • mrzkosť • nečestnosť • nehanebnosť • nemravnosť • ničomnosť • expr.: naničhodnosť • špina • špinavosť • darebáctvo • lotrovstvo • lotrovina • pejor. oplanstvo • hovor. pejor.: gaunerstvo • hnus • hnusobstvo • hrub. svinstvo
bezcharakterný príd. nemajúci pevných mravných zásad, bez charakteru, ničomný, nečestný: b. človek, b. lump; b. čin;
bezcharakternosť, -ti ž.