bezcharakterný príd. nemajúci pevný charakter; svedčiaci o tom; bezzásadový, nečestný: b. človek; b. čin;
bezcharakterne prísl.;
bezcharakternosť -i ž.
bezcharakterne [-t-] prísl.
bezcharakterne [-t-] prísl. ▶ bez pevných mravných zásad, bez charakteru; syn. nečestne, bezzásadovo; op. statočne, čestne: zachovať sa veľmi b.; Prisúdili mu povesť človeka, ktorý bezcharakterne zneužije každú pohostinnosť. [L. Ballek]
bezcharakterný príd. ‹sl + g› nemajúci pevný charakter; svedčiaci o tom; bezzásadový, nečestný: b. človek; b. čin;
bezcharakternosť -ti ž.
bezcharakterný príd. nemajúci pevných mravných zásad, bez charakteru, ničomný, nečestný: b. človek, b. lump; b. čin;
bezcharakternosť, -ti ž.