Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

bez, bezo (v spoj. bezo mňa)

I. predl. s G vyj.

1. chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho, op. s(o): žil b. rodičov, b. lásky; byť b. práce; dieťa b. opatery; b. tvojej pomoci sa nepohneme; premôže ho (aj) b. prípravy; urobiť niečo b. rozmýšľania; jazdiť b. nehody; všetci b. rozdielu, b. výnimky úplne

2. odpočítavanie, mínus, zn. –: osem b. troch je päť

(rozprávať) b. prestania ustavične; b. ladu a skladu v neporiadku; byť (úplne) b. seba veľmi rozčúlený, dojatý ap.; b. všetkého (urobiť niečo) a) ochotne b) (v odpovedi) pravdaže; (byť) hore b. (byť) bez podprsenky, mať odhalené prsia

II. spoj. podraď. b. toho, aby/že by/žeby uvádza spôsobovú vetu: opravil to b. toho, aby/že by/žeby sa bol natrápil

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bez, bezo (v spoj. bezo mňa) predl. s G
ohľad ‑u m.; s ohľadom na predl. s A; bez ohľadu na predl. s A

bez (koho, čoho) 1. vyjadruje neprítomnosť niečoho • s vylúčením: zápas odohrajú bez divákov, s vylúčením divákov

2. vyjadruje odpočítavanie (op. a) • mínus (op. plus): päť bez dvoch, päť mínus dva

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bez (bezo len v spojení bezo mňa) predl. s 2. p. vyjadruje chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho: ostať, byť bez rodičov, bez bytu, bez práce, bez zamestnania, hovor. bez chleba; zmiznúť bez stopy, urobiť niečo bez rozmýšľania, bez váhania, bez okolkov, bez príčiny, bez (všetkých) dôvodov, bez ohľadu na niečo, na niekoho; bez výnimky, bez rozdielu (všetko, všetci); bez boja, zabiť niekoho bez milosti, bez ľútosti; nechať niekoho, niečo, ostať, byť bez dozoru; pracovať bez oddychu, niečo je bez chyby, nik nie je bez chýb; bez vedomia niekoho; bez mesiaca dva roky, desať bez dvoch (pri odčítaní)

jeden za päť, druhý bez jedného za šesť, jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez prestania ustavične, odísť bez slova mlčky, ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; bez výhrady úplne, celkom, bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc, povedať niečo bez obalu priamo, otvorene, bez sporu nepochybne, bez pochybnosti iste, bezpochyby, nepochybne; byť celý bez seba dojatý, od radosti, od hnevu ap.; ostať, byť bez seba v bezvedomí, bez dychu (ani) nedýchajúc; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný, chodí ako bez duše bez záujmu, netečne; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; bez svedkov osamote, bez vykrúcania rovno, priamo (napr. povedať niečo); bez kvapky krvi bez boja, bez krviprelievania; bez ladu a skladu neusporiadaný, neusporiadane, v neporiadku; bez hlavy a päty bez dômyslu, nezmyselný, nezmyselne; bez všetkého a) so samozrejmosťou, bez váhania, bez okolkov, akoby nič: Strčí požmolené peniaze do vrecka a bez všetkého sadne si medzi hráčov rulety. (Ráz.); b) (v odpovedi) samozrejme, pravdaže, isteže; hovor. bez poriadku zbytočne veľa, priveľmi: bez poriadku biť svoje deti (Taj.); bez toho, aby; bez toho, že by, správnejšie je pripojiť spojkou a hlavnú záporovú vetu (často s čast. ani) al. použiť odporovaciu vetu, prechodník al. predl. bez so slovesným podst. menom, napr.: Nevedel sa na robotníkov dívať bez toho, že by sa nebol púšťal do práce (Taj.), správnejšie Nevedel sa ... dívať a nepúšťať sa do práce; pri kladnej vete: „Díval sa na robotníkov bez toho, že by (aby) sa bol púšťal do práce“, správnejšie: Díval sa ..., a (ale) sám sa nepúšťal do práce, nepúšťajúc sa (sám) do práce.

Morfologický analyzátor

bežať nedokonavé sloveso
(ja) bežím VKesa+; (ty) bežíš VKesb+; (on, ona, ono) beží VKesc+; (my) bežíme VKepa+; (vy) bežíte VKepb+; (oni, ony) bežia VKepc+;
(ja zajtra) pobežím VBesa+; (ty) pobežíš VBesb+; (on) pobeží VBesc+; (my) pobežíme VBepa+; (vy) pobežíte VBepb+; (oni) pobežia VBepc+;
(ja som, ty si, on) bežal VLesam+; (ona) bežala VLesaf+; (ono) bežalo VLesan+; (oni, ony) bežali VLepah+;
(ty) bež! VMesb+; (my) bežme! VMepa+; (vy) bežte! VMepb+;
(nejako) bežiac VHe+;
bez_1 bez Bez_1 Bez bez_2 bez Bez_2 Bez

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor