Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

bez, bezo (v spoj. bezo mňa)

I. predl. s G vyj.

1. chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho, op. s(o): žil b. rodičov, b. lásky; byť b. práce; dieťa b. opatery; b. tvojej pomoci sa nepohneme; premôže ho (aj) b. prípravy; urobiť niečo b. rozmýšľania; jazdiť b. nehody; všetci b. rozdielu, b. výnimky úplne

2. odpočítavanie, mínus, zn. –: osem b. troch je päť

(rozprávať) b. prestania ustavične; b. ladu a skladu v neporiadku; byť (úplne) b. seba veľmi rozčúlený, dojatý ap.; b. všetkého (urobiť niečo) a) ochotne b) (v odpovedi) pravdaže; (byť) hore b. (byť) bez podprsenky, mať odhalené prsia

II. spoj. podraď. b. toho, aby/že by/žeby uvádza spôsobovú vetu: opravil to b. toho, aby/že by/žeby sa bol natrápil

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bez, bezo (v spoj. bezo mňa) predl. s G
ohľad ‑u m.; s ohľadom na predl. s A; bez ohľadu na predl. s A

bez, bezo (iba v spojení bezo mňa) predl. s G 1. ▶ vyjadruje chýbanie, neprítomnosť niečoho, niekoho, neuskutočnenosť deja; op. s, so: káva bez cukru, bez kofeínu; miestnosť bez okien; šaty bez rukávov; jazdiť bez nehody; odísť bez pozdravu; prísť bez pozvania; rečniť bez prípravy; vzdať sa bez boja i pren.; písať bez chýb; zmiznúť bez stopy; nechať bez dozoru; prejsť bez povšimnutia i pren.; byť bez práce, bez miesta nemať zamestnanie; ostať bez následkov; ostať, byť bez peňazí, bez prostriedkov; povedať niečo bez rozmyslu; pracovať bez oddychu, bez prestávky; urobiť niečo bez ohľadu na niekoho, na niečo, bez príčiny, bez vedomia niekoho, bez zábran; poslúchnuť bez rečí, bez reptania; vyrastať bez otca, bez lásky; zabiť niekoho bez ľútosti, bez milosti; Sedeli bez pohnutia tesne vedľa seba. [I. Štrpka]; Vrátili sme sa k autu, nasadli sme a bez motora sme došli až do dedinky. [R. Sloboda]; šport. dvojka bez kormidelníkabez komentára (v odpovedi na otázku) odmietnutie vyjadriť svoj názor na konkrétnu aktuálnu situáciu, udalosť a pod.; nie je bez zaujímavosti je zaujímavé; nie je to bez významu má to význam; hovor. [byť] hore bez byť bez podprsenky, mať odhalené prsia
2. ▶ vyjadruje odpočítavanie, mínus, zn. +minus+: sedem bez dvoch je päť, sedem bez dva je päť
fraz. chodí ako bez duše bez záujmu o okolie, apaticky; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný; bez hlavy a päty nezmyselný, nezmyselne; bez hraníc neobmedzene; bez ladu a skladu neusporiadane, neusporiadaný, v neporiadku; bez mihnutia oka neváhajúc, chladnokrvne; bez obáv smelo; bez okolkov otvorene, priamo; bez pardonu neberúc ohľad na nič; bez pochybností al. bez najmenších pochýb iste, bezpochyby, nepochybne; bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc; bez prestania ustavične; bez prieťahov hneď, ihneď, bezodkladne; bez problémov ľahko; bez rozdielu/výnimky všetci, všetko; bez slova mlčky; bez sporu nepochybne; bez svedkov osamote; bez veľkých slov skromne, úprimne; bez všetkého [urobiť niečo] a) ochotne, bez váhania b) (v odpovedi) pravdaže, samozrejme, isteže; bez výhrady úplne, celkom; bez vykrúcania priamo, rovno; bez zaváhania isto; bez zvyšku celkom; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; byť [celý/úplne] bez seba veľmi rozčúlený, dojatý a pod.; ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; povedať niečo bez obalu priamo, úprimne; rytier bez bázne a hany statočný a poriadny, dokonalý mužparem. jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez práce nie sú koláče; bez vetra sa ani lístok na strome nepohne keď sa o niečom hovorí, klebetí, obyčajne je na tom niečo pravdy
bez ohľaduohľad; bez rozdielurozdiel


ohľad -du pl. N -dy m. 1. ▶ prizeranie na záujmy, potreby, city al. stav niekoho, niečoho, zreteľ: náležitý, dlhodobý o.; nečakaj od neho nijaký o., nijaké ohľady; pristupoval k žiakom len s malými ohľadmi; jeho prísnosť nepoznala žiadne ohľady; chcú vyrábať kvalitné výrobky s maximálnym ohľadom na životné prostredie; No smrť sa nedá odvrátiť nijakými ohľadmi, nijakými prosbami o pozhovenie. [Ľ. Zúbek]; To hocikto môže vypisovať do novín? Bez školy, bez remesla, bez fortieľa, bez... bez cti, bez ohľadov?! [V. Balla]brať, mať ohľad na niekoho, na niečo prizerať, prihliadať na niekoho, na niečo, dbať o niekoho, o niečo, všímať si niekoho, niečo
2. ▶ východisko posudzovania, hľadisko, zreteľ; syn. smer: situácia sa v tomto ohľade nezmenila; aj ten druhý môže mať v istom ohľade pravdu; v každom ohľade si jej dcéra; vo viacerých ohľadoch sa správa ako malé dieťa; v mnohých ohľadoch čas potvrdil pravdivosť jeho slov; Prístroj váži iba 156 gramov a je veľký ako balíček kariet. Technicky však v nijakom ohľade nezaostáva za „veľkými“ kamerami. [P7 2004]
bez ohľadu na predl. s A ▶ vyjadruje vylučovanie, nezohľadňovanie niečoho; syn. nehľadiac na, odhliadnuc od: postaviť sa na stranu väčšiny bez ohľadu na podstatu problému; Buď sa vzdá, alebo sa začne brániť, biť, bez ohľadu na to, či v tejto bitke nestratí všetko. [L. Ťažký]; s ohľadom na predl. s A ▶ vyjadruje zreteľ, ohľad na niekoho, na niečo, berúc do úvahy, zohľadňujúc niekoho, niečo; čo sa týka niekoho, niečoho; syn. so zreteľom na, vzhľadom na: darí sa mu s ohľadom na okolnosti dobre; musíte sa rozhodovať s ohľadom na syna; Vysvetlil prítomným (pravdepodobne s ohľadom na nečlenov) zmysel pamätnej slávnosti. [D. Mitana]; Ja viem, že s ohľadom na môj vek by som sa nemusela správať ako pätnásťročná pubertiačka. [M. Fartelová]

bez (koho, čoho) 1. vyjadruje neprítomnosť niečoho • s vylúčením: zápas odohrajú bez divákov, s vylúčením divákov

2. vyjadruje odpočítavanie (op. a) • mínus (op. plus): päť bez dvoch, päť mínus dva

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bez (bezo len v spojení bezo mňa) predl. s 2. p. vyjadruje chýbanie, nedostatok, neprítomnosť niečoho: ostať, byť bez rodičov, bez bytu, bez práce, bez zamestnania, hovor. bez chleba; zmiznúť bez stopy, urobiť niečo bez rozmýšľania, bez váhania, bez okolkov, bez príčiny, bez (všetkých) dôvodov, bez ohľadu na niečo, na niekoho; bez výnimky, bez rozdielu (všetko, všetci); bez boja, zabiť niekoho bez milosti, bez ľútosti; nechať niekoho, niečo, ostať, byť bez dozoru; pracovať bez oddychu, niečo je bez chyby, nik nie je bez chýb; bez vedomia niekoho; bez mesiaca dva roky, desať bez dvoch (pri odčítaní)

jeden za päť, druhý bez jedného za šesť, jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať obaja sú rovnakí; bez prestania ustavične, odísť bez slova mlčky, ostať bez slova od prekvapenia nemôcť prehovoriť; bez výhrady úplne, celkom, bez poznámky neodporujúc ani slovom, nič nenamietajúc, povedať niečo bez obalu priamo, otvorene, bez sporu nepochybne, bez pochybnosti iste, bezpochyby, nepochybne; byť celý bez seba dojatý, od radosti, od hnevu ap.; ostať, byť bez seba v bezvedomí, bez dychu (ani) nedýchajúc; pribehol ako bez duše veľmi naľakaný, chodí ako bez duše bez záujmu, netečne; je ako bez hlavy nevie, čo si má počať; človek bez srdca nemilosrdný, tvrdý; bez svedkov osamote, bez vykrúcania rovno, priamo (napr. povedať niečo); bez kvapky krvi bez boja, bez krviprelievania; bez ladu a skladu neusporiadaný, neusporiadane, v neporiadku; bez hlavy a päty bez dômyslu, nezmyselný, nezmyselne; bez všetkého a) so samozrejmosťou, bez váhania, bez okolkov, akoby nič: Strčí požmolené peniaze do vrecka a bez všetkého sadne si medzi hráčov rulety. (Ráz.); b) (v odpovedi) samozrejme, pravdaže, isteže; hovor. bez poriadku zbytočne veľa, priveľmi: bez poriadku biť svoje deti (Taj.); bez toho, aby; bez toho, že by, správnejšie je pripojiť spojkou a hlavnú záporovú vetu (často s čast. ani) al. použiť odporovaciu vetu, prechodník al. predl. bez so slovesným podst. menom, napr.: Nevedel sa na robotníkov dívať bez toho, že by sa nebol púšťal do práce (Taj.), správnejšie Nevedel sa ... dívať a nepúšťať sa do práce; pri kladnej vete: „Díval sa na robotníkov bez toho, že by (aby) sa bol púšťal do práce“, správnejšie: Díval sa ..., a (ale) sám sa nepúšťal do práce, nepúšťajúc sa (sám) do práce.

Morfologický analyzátor

bežať nedokonavé sloveso
(ja) bežím VKesa+; (ty) bežíš VKesb+; (on, ona, ono) beží VKesc+; (my) bežíme VKepa+; (vy) bežíte VKepb+; (oni, ony) bežia VKepc+;
(ja zajtra) pobežím VBesa+; (ty) pobežíš VBesb+; (on) pobeží VBesc+; (my) pobežíme VBepa+; (vy) pobežíte VBepb+; (oni) pobežia VBepc+;
(ja som, ty si, on) bežal VLesam+; (ona) bežala VLesaf+; (ono) bežalo VLesan+; (oni, ony) bežali VLepah+;
(ty) bež! VMesb+; (my) bežme! VMepa+; (vy) bežte! VMepb+;
(nejako) bežiac VHe+;
bez_1 bez Bez_1 Bez bez_2 bez Bez_2 Bez

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor