bezútešný príd.
1. kt. nemožno utešiť; beznádejný, zúfalý: b. žiaľ; b. život; b-á situácia; b. pesimizmus
2. neutešený, smutný, pošmúrny: b-á krajina, b-á púšť;
bezútešne prísl.;
bezútešnosť -i ž.
bezútešne 2. st. -nejšie prísl.
bezútešne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ bez útechy, úľavy; syn. neutešiteľne, zúfalo: b. plakať, žialiť; Z takých myšlienok jej býva clivo, bezútešne. [E. Farkašová]; pren. Nebesá bezútešne ronili slzy. [Vč 1975] dlho pršalo 2. ▶ bez pocitu radosti, bez potešenia; syn. neutešene, skľučujúco: opustený dom vyzerá b.; Je veľmi škaredá, i to jej oblečenie je bezútešne nevzhľadné. [M. Bútora]; Nábytok bol skromný, koberčeky na zemi predraté a zašpinené, všetko pôsobilo bezútešne. [Ľ. Jurík]
bezútešný príd. bez útechy, veľmi smutný, zúfalý: b. život, b. plač, b. žiaľ, b. stav;
bezútešnosť, -ti ž.