Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

betón -u m. stav. hmota vzniknutá zmiešaním štrku, cementu a vody: liaty, tekutý b., predpätý b.

● expr. na b. celkom istý, isto;

betónový príd.: b. múr; b-á miešačka na betón

betón -u m. ‹f› stavebný materiál vyrobený premiešaním štrku, cementu, piesku a vody, po stuhnutí tvrdý a stály: ubíjaný, liaty, penový b.; predpätý b. s vopred vytvoreným napätím (na zlepšenie nosnosti); šport. b-y chrániče nôh brankára v ľadovom hokeji: puk sa odrazil od b-ov

● hovor. expr. je to na b. celkom isté, zaručené;

betónový príd.: b-á miešačka na betón; b. most

betón, -u m. stvrdnutá, pevná zmiešanina štrku, cementu a vody

● niž. hovor. (niečo je) na betón pevné, isté;

betónový príd.: b-á cesta, b. múr, b-á výstuž; b-á miešačka na miešanie betónu

(jeden) betón; (bez) betónu; (k) betónu; (vidím) betón; (ó) betón!; (o) betóne; (s) betónom;

(tri) betóny; (bez) betónov; (k) betónom; (vidím) betóny; (ó) betóny!; (o) betónoch; (s) betónmi;