Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

behať nedok.

1. sem a ta al. často bežať: deti b-jú po, v záhrade

2. rýchle chodiť na rozlič. miesta, lietať: servírky b-li od stola k stolu; b. z domu do domu; hovor.: b. po úradoch; mať veľa b-nia vybavovania; expr. b. za dievčatami, za chlapcami vyhľadávať ich

3. hovor. vedieť, môcť chodiť: chlapec už b-á; pacient už b-á na vlastných nohách

4. rýchle sa pohybovať sem a ta: oči mu nepokojne b-jú; ohryzok na krku mu b-l; pero b-á po papieri

5. rýchle pohybovať niečím: b. očami po prítomných, b. prstom na mape

6. hovor. byť v činnosti, fungovať: auto už b-á

● mráz mi b-á, zimomriavky mi b-jú po chrbte a) mrazí ma b) pociťujem strach, hrôzu; čosi mu b-á po rozume, v hlave (stále) myslí na to; myseľ, rozum mu b-á kade-tade rozptyľuje sa;

opak. behávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

behať ‑á ‑ajú nedok.

behať sa ‑á ‑ajú nedok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

behať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok. 1. (po čom; ø; za čím) ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) rýchlo sa pohybovať (po niečom) pravidelným opakovaním pohybu nôh s takým odrazom, že sa v istom okamihu ani jedna zo striedajúcich nôh nedotýka zeme; syn. bežať, utekať: hráči behajú po ihrisku; sliepka behá po dvore; psy voľne behajúce po sídlisku; Túžila som behať s chlapcami za loptou. [J. Mlčochová]; Arabské deti do noci behajú po uliciach. [InZ 2000]
2. (ø; čo; kde) ▶ venovať sa rekreačnému al. športovému behu; pretekať v bežeckej disciplíne; syn. bežať: b. po parku, po hrádzi, v lese; b. pravidelne, rýchlo; b. na lyžiach; b. stovku, maratón; b. na krátke, dlhé trate; športová obuv na behanie
3. hovor. (ø; za kým, za čím; po čom, po kom; kam) ▶ často al. pravidelne chodiť z jedného miesta na druhé (pri vykonávaní povinností, z naliehavej potreby al. nutnosti); postupne navštevovať rozličné inštitúcie pri vybavovaní istej veci; syn. obchádzať: b. z domu do domu; b. od jedného k druhému; b. po meste, po obchodoch; behanie po úradoch, po lekároch; b. za nadriadeným s každou maličkosťou; mať veľa behania; čašníci behajú od stola k stolu; Otec včera celý deň behal, aby zohnal rádio, ktoré im požičal. [R. Sloboda]; Nečuduj sa, že máš takú reumu, keď stále beháš na balkón a vyzeráš ma, či už idem. [K. Jarunková]
4. expr. (za kým) ▶ vyhľadávať spoločnosť niekoho (obyč. osobu opačného pohlavia); syn. loziť, vláčiť sa: b. za chlapcami, za dievčatami; Ako by som mohol seriózne robiť, keď večne flámujem a behám za ženskými. [Š. Žáry]; Za tebou budú dievčatá behať ako včely za medom. [V. Mináč]
5. hovor. ▶ (o deťoch, o chorých al. o starších ľuďoch) vedieť sa (samostatne, rýchlo) pohybovať; syn. chodiť: dieťa už behá; o mesiac už budeš b. budeš zdravý; Len sa pozri na tú tetku z dediny, ako tá vrtko behá po schodoch. [Vč 1977]
6. (ø; po čom) ▶ (o veciach) rýchlo sa pohybovať sem a tam: oči mu nepokojne behajú; prsty behajú po klávesnici; pero rýchlo behá po papieri; Na zelenej vode behali bublinky. [J. Kot]; Odložil fľašu do chlebníka, okrútil ju ručníkom, aby v chlebníku nebehala. [L. Ballek]; Münich rýchle prežieral, ostrý ohryzok mu behal hore-dolu. [R. Jašík]; pren. Po tvári mu behala ľútosť, prekrývala úsmev. [A. Bednár]
7. (čím po čom) ▶ rýchlo pohybovať niečím; syn. blúdiť: b. očami po okolí; b. prstom, ceruzkou po mape; nebehaj tou lyžicou po tanieri
8. hovor. ▶ (obyč. o stroji, o zariadení) byť v činnosti, v chode; syn. fungovať, bežať: motor už behá; Bránka behala ticho, dobre ju bol už dávnejšie naolejoval. [K. Lazarová]
9. expr. (kde; ø) ▶ (o človeku) byť, vyskytovať sa niekde; byť v istom stave, byť nejako oblečený (obyč. neprimerane), chodiť niekam: nie je doma, ustavične kdesi behá; zločinec si behá na slobode, po slobode; behá strapatá, neupravená; nebehaj mi tu v špinavých topánkach!; Mnoho šikovných ľudí behá po svete. [V. Šikula]; Inokedy zase behal v mraze iba v tenkých trenírkach. [D. Dušek]
10. hovor. ▶ (o vozidlách) jazdiť na dopravnom prostriedku, premávať; syn. jazdiť: chlapci behajú na bicykloch; po cestách behá veľa nových áut; sanitky behajú už od rána; Celý deň behá s mašinou a ešte ani v noci nemá pokoj. [V. Mináč]
◘ fraz. behá ako srnka/zajac rýchlo, ľahko; behá ako najatý usilovne, rýchlo; behať ako s nasoleným zadkom rýchlo, vystrašene; mráz mi behá po chrbte/po tele al. zimomriavky mi behajú po chrbte/po tele a) mám pocit chladu b) pociťujem strach, hrôzu a pod.; čosi mu behá po rozume al. čosi mu behá v hlave (ustavične) myslí na to; myseľ/rozum mu behá kade-tade rozptyľuje sa; behať za každou sukňou al. behať za sukňami byť sukničkárom; behať okolo niekoho starať sa o niekoho
▷ opak. behávať -va -vajú -val

behať sa -há sa -hajú sa -haj sa! -hala sa -hajúc sa -hajúca sa -hanie sa nedok. ▶ (o krave) mať čas párenia ▷ dok. ↗ nabehať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehať • pobehovať • pobehúvať • pobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvore • expr. lietať: lieta po úradoch od rána • expr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviť • expr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a ta • expr.: švingať • švirgať: prsty švingali po stole • expr.: bzíkať • prebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričky • strečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovať • blúdiť • kniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovať • prebiehať • prebehávať • prebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby

behať sa p. páriť sa 1

blúdiť 1. meniť smer (pohľadu, myšlienok a pod.) • behať • pobiehať • kniž. zastar. tekať: oči mu blúdili, behali; myseľ blúdi, behá; spomienky blúdili, pobiehali • tápať (byť v neistote): blúdiť, tápať v pochybnostiach

2. p. túlať sa 1 3. p. mýliť sa

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

páriť sa 1. (o živočíchoch) pohlavne sa spájať; mať čas párenia • honiť sa (o niektorých cicavcoch): ovce sa pária, honia • poľov. honcovať sa: zajace sa na roli honcujú • behať sa (mať čas párenia; o krave) • húkať sa (mať čas párenia; o svini) • horovať sa (o kobyle)

2. p. spájať sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

behať, -á, -ajú nedok.

1. veľa rýchle chodiť, rýchle sa pohybovať po niečom (sem a tam al. často; najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách, pren. i o iných veciach): deti behajú po ulici, husi behajú po dvore, holuby behajú po streche, rýchle b. sem a tam, hore-dolu, b. ako šialený, ako pochabý, ako bez rozumu; Všetko behalo ako bláznivé po izbách. (Jégé) Behala vzrušená z domu do domu. (Laz.); autá stále behajú; ruka s ceruzkou behala po papieri (Bod.); Ustavične som pozeral, ako jeho štetec behá po plátne. (Al.)

● hovor. dieťa už behá vie chodiť, ešte nebehá nevie chodiť;

2. (o veciach) rýchle sa pohybovať (obyč. sem a tam, hore-dolu): piest behá (v stroji); Pri každom slove hore-dolu behal gágor na chudom hrdle. (Jégé); oči mu (jej) behajú rýchle nimi pohybuje, díva sa z predmetu na predmet, nemá pevný pohľad; pren. tebe čosi behá v hlave (Gráf) znepokojujú ťa nejaké myšlienky

● mráz mu behal, zimomriavky mu behali po chrbte, po tele od strachu, hrôzy;

3. hovor. (čím po čom) rýchle pohybovať: b. prstom po stene, po mape, po tabuli; b. očami po niečom, po niekom pátravo pozerať;

4. hovor. veľa, často chodiť za niekým, niekam s nejakým úmyslom, cieľom: b. po úradoch, b. za povolením

● b. za dievčatami (o chlapcoch), b. za chlapcami (o dievčatách) chodiť s nimi, za nimi;

opak. behávať, -a, -ajú

behať sa, -á, -ajú nedok. (o kravách) mať čas párenia;

dok. nabehať sa

Morfologický analyzátor

behať nedokonavé sloveso
(ja) behám VKesa+; (ty) beháš VKesb+; (on, ona, ono) behá VKesc+; (my) beháme VKepa+; (vy) beháte VKepb+; (oni, ony) behajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) behal VLesam+; (ona) behala VLesaf+; (ono) behalo VLesan+; (oni, ony) behali VLepah+;
(ty) behaj! VMesb+; (my) behajme! VMepa+; (vy) behajte! VMepb+;
(nejako) behajúc VHe+;