bežný príd.
1. obyčajný, zvyčajný, každodenný, všedný: b-é potreby, b. jav, b-á prax; b. účet na vykonávanie platobných a úverových operácií
2. práve prebiehajúci: b. rok;
bežne prísl. k 1: on to robí b.;
bežnosť -i ž.
bežne prísl. ▶ s pravidelným, nie výnimočným výskytom; syn. obyčajne, zvyčajne, obvykle: b. publikovaná informácia; b. ošetrované poranenia; b. dostupné zdroje; b. používať cudzie slová; b. pracuje v nedeľu; tovar je b. na trhu; vo svete to tak b. nie je; tak sa to b. nazýva; informácie o stave životného prostredia sú b. dostupné každému občanovi
bežne p. zvyčajne, porov. aj bežný
zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší
porov. aj obyčajný 1
1. (celkom) obyčajný, zvyčajný, častý, každodenný: b-é veci, b-é výdavky, b-é potreby, b-á agenda, b. pojem, b. názor, b-á mienka, b-é slovo, b. výraz, b-á reč, b. zjav, to je (celkom) b-é; b-á cena ktorá sa práve platí na trhu; práca vstúpila do bežných, obyčajných koľají (Kuk.);
2. ktorý práve prebieha: b. rok, b. mesiac; b. účet účet otvorený v nejakom peňažnom ústave, zastar. kontokorent;
3. zastar. zbežný: jeho bôľno dotkla sa bežná poznámka Irenina (Vaj.); pri bežnom, povrchnom pohľade (Jes.);
bežne prísl. k 1, zastar. i k 3