Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

bežať -í -ia bud. bude b./pobeží nedok.

1. rýchle sa pohybovať na nohách, utekať: b. dolu schodmi; b. ozlomkrky, opreteky; b. ako bez duše; zajac b-í poľom

2. vykonávať rýchly pohyb: auto, voz b-í po ceste; oblaky b-ia; po tvári mu b-ia kvapky potu

3. hovor. ísť, ponáhľať sa: b. po lekára; bež otvoriť!

4. byť v chode, v činnosti (o stroji); konať sa (o činnosti); plynúť, ubiehať (o čase): motor b-í naprázdno; film už b-í; roky b-ia; čas b-í; vie, ako svet b-í; všetko b-í podľa plánu; nechať vec b. nestarať sa o ňu

5. pretekať sa v behu: b. beh na 100 m, b. preteky

mráz mu b-í, zimomriavky mu b-ia po chrbte, po tele trasie sa od zimy, strachu ap.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bežať ‑í ‑ia bud. bude bežať i pobeží nedok.

bežať -ží -žia bež! -žal -žiac -žiaci -žanie bud. bude bežať/pobeží budú bežať/pobežia nedok. 1. ▶ (o ľuďoch a zvieratách) rýchlo sa pohybovať na nohách, striedať nohy tak, že nasledujúca noha je zdvihnutá ešte predtým, než sa predchádzajúca dotkne zeme; syn. utekať: b. cez park, po meste; b. za vlakom; pes bežal vedľa koňa; srnka beží cez les; b. ostošesť, ozlomkrky veľmi rýchlo, náhlivo
2. hovor. (po koho, po čo; za kým, za čím) ▶ rýchlo ísť, ponáhľať sa, náhliť sa: b. po suseda; b. po chlieb, po vodu; b. za učiteľkou; b. za robotou; b. si nakúpiť; Sestra bežala po babu a tá sa ujala v dome komanda. [Ľ. Zúbek]
3. (po čom) ▶ (o veciach) rýchlo sa pohybovať po určitej ploche: auto beží po ceste; vlak beží po koľajniciach; po chrbte mu bežala kvapka potu [V. Mináč]; Jeho pero bežalo po papieri. [J. Smrek]
4. ▶ (obyč. o stroji, o zariadení) byť v chode, v činnosti; syn. pracovať, fungovať: motor beží; stroje bežia; rozum mechanicky beží
5. ▶ (o čase) mať trvanie; syn. prebiehať, konať sa, uskutočňovať sa: žatva, rozprava, súťaž beží; všetko beží podľa plánu; prípravy bežali v plnom prúde; beží dvanásta minúta zápasu; na druhom programe bežala relácia o knihách; Videli sme filmy, ktoré bežali vo svete. [Pd 1995]; pren. Vysvetľuje matke, ako to beží na vysokej škole. [D. Mitana]
6. ▶ (o čase) nepretržite pokračovať v čase, ísť ďalej; syn. plynúť, ubiehať: sekundy, minúty, hodiny bežia; dni, týždne, roky bežia; od pondelka beží dohodnutá lehota; Za oknami bežala jar. [V. Mináč]; pren. Život bežal ako splašený kôň do diaľky. [M. Urban]
7. hovor.nachádzať sa na istom mieste v horizontálnej rovine, po dĺžke, ťahať sa, vinúť sa: popri potoku bežal kľukatý chodníček; Hranica beží za týmto mestom. [L. Ballek]; Poľná cesta beží okolo Klandúchovej chalupy. [R. Jašík]
8. šport. (čo; ø) ▶ pretekať v behu, v bežeckej ľahkoatletickej disciplíne: b. maratón, dvojstovku; bežala sa štafeta žien; b. na dobrej trati
9. šport. profes. (čo; ø) ▶ pretekať v behu na lyžiach, bežkovať: b. voľnou technikou; b. po trati s umelým snehom; b. okruh so stúpaniami aj zjazdmi; b. trestné kolo; Biatlon sa beží na 20 km. [Sme 1995]
fraz. bežať, akoby zem [niekomu] pod nohami horela/ako zmyslov zbavený/ako bez duše veľmi rýchlo; bežať s vetrom opreteky veľmi rýchlo; bežať, čo nohy/sily stačia veľmi rýchlo; čo leží, nebeží nemožno zmeniť rozhodnutie; mráz mi (mu, jej) beží po chrbte/po tele al. zimomriavky mi bežia po chrbte/po tele a) mrazí ma b) pociťujem strach, hrôzu a pod.; nechať veci bežať nezasahovať do chodu niečoho; tak svet beží al. tak to vo svete beží tak sa to v živote stáva

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


fungovať 1. byť v náležitej činnosti, byť v chode • byť v poriadkuísť: televízor funguje, idebežať (najmä o strojoch): motor dobre bežíhovor. klapať: spojenie nefunguje, nejde, neklapeslúžiť: prístroj ešte (dobre) slúži

2. byť vo funkcii • figurovaťpredstavovaťmať platnosťplatiť: sloveso funguje, figuruje, platí ako prísudok vety; funguje ako vedúci, predstavuje vedúcehoreprezentovať (byť v istej oficiálnej funkcii): na konferencii nás reprezentuje ako historik


míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bežať, -í, -ia nedok.

1. rýchlo sa pohybovať, rýchlo ísť, utekať (najmä o ľuďoch a zvieratách al. o vozidlách; pren. i o iných veciach): b. hore, dolu schodmi, hore, dolu vŕškom, b. cvalom, galopom, behom; zajac beží poľom; b. niekomu v ústrety, b. za niekým, k niekomu; b. ako šialený, ako bez rozumu, b. ozlomkrky, opreteky, o prekot, b. s vetrom, s víchrom o závod; Hanka beží, čo jej sily stačia. (Fr. Kráľ); autobus, auto, voz beží po ceste; beží voda, beží z kameňa na kameň (Štítn.); spevavá rieka beží nadol (Heč.) tečie; koľajnice bežali rovnými čiarami, úžili sa v diaľke a mizli v tme (Vaj.) tiahli sa, ubiehali do diaľky; povedľa (domu) beží biela hradská (Rys.) vedie, tiahne sa; lesy bežia popri vlaku (pri rýchlom pohybe); od pŕs čarovných v záhyboch beží šata biela (Sládk.) vinie sa; zpráva bežala po drôtoch (Hor.) bola podaná telegraficky; pren. oči dávnych lások mysľou bežia mi (Mih.) vybavujú sa mi v mysli

mráz mu (jej) beží po chrbte, po tele (od zimy, od strachu, od hrôzy);

2. expr. (po koho, po čo, nár. i pre koho, pre čo; s neurč. i bezpredm.) ísť, ponáhľať sa (často v rozk.): b. po lekára, bež po cigarety, po noviny; Sopliak, krpáň, prac sa mi z očí, bež sa schovať materi pod sukne. (Tat.)

3. byť v chode, v činnosti (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno, motor beží; film beží premietajú ho;

4. plynúť v čase, diať sa: čas (rýchle) beží; v robote bežali roky (Hor.); udalosti okolo neho bežia (Urb.) inakšie bežal život (Gab.); všetko bežalo podľa plánu

ako svet beží a) čo sa vo svete deje, b) aké sú v živote starosti, ťažkosti, problémy; tak tento svet beží tak to na svete býva; nechať vec bežať nechať niečo svojmu osudu, nestarať sa o to;

5. zried. neos. beží (o čo) ide: dnes už beží o iné (Vaj.); vysvetliť, o čo tu práve beží (Gab.)

Morfologický analyzátor

bežať nedokonavé sloveso
(ja) bežím VKesa+; (ty) bežíš VKesb+; (on, ona, ono) beží VKesc+; (my) bežíme VKepa+; (vy) bežíte VKepb+; (oni, ony) bežia VKepc+;
(ja zajtra) pobežím VBesa+; (ty) pobežíš VBesb+; (on) pobeží VBesc+; (my) pobežíme VBepa+; (vy) pobežíte VBepb+; (oni) pobežia VBepc+;
(ja som, ty si, on) bežal VLesam+; (ona) bežala VLesaf+; (ono) bežalo VLesan+; (oni, ony) bežali VLepah+;
(ty) bež! VMesb+; (my) bežme! VMepa+; (vy) bežte! VMepb+;
(nejako) bežiac VHe+;
bežať_1 bežať bežať_2 bežať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor