beťár -a m. hovor. figliar, huncút, lapaj, šibal: b. beťársky, b. huncútsky; to je veľký b.;
beťársky príd. i prísl.: b. kúsok;
beťárstvo -a s.
beťár -ra pl. N -ri m. ⟨maď. ‹ turk. ‹ perz.⟩ 1. hovor. ▶ kto oplýva vtipom, šikovnosťou, prešibanosťou; syn. huncút, lapaj: b. beťársky; b. huncútsky; je to veľký b.; za mlada bol veľký b.; Beťár, vyzná sa v ženách, útočí na city. [Vč 1964]; Chvíľami sa mi zdalo, že si z nás robia, beťári, za chrbtom trochu posmech. [V. Šikula] 2. hist. ▶ zbojník v Uhorsku, ktorý v 18. a 19. stor. prepadával a raboval panské sídla, a tak sa stal ľudovým hrdinom 3. expr. vo funkcii prívlastku: to bola b. žena; strom, ten beťár strom [P. Jaroš]; To ti je beťár dievča, to ti má dakedy viacej rozumu než chlap. [M. Krno]; strasti, ktoré nám beťár život občas prináša do cesty [VNK 2002] ▷ beťárik -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov m. zdrob.: Ej, ale sa rozkríkol, beťárik! [KŽ 1961]; beťárisko -ka pl. N -ká G -risk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. expr.: Ale čo nespravil beťárisko Braňo? Stisol gombík, ani som sa nestačila spamätať a už sa vezieme nazad. [M. Figuli]; Teraz mám už okuliare, mňa už neoklameš, že si to nebol ty, beťárisko. [V. Bednár]; beťárka -ky -rok ž.
beťár -a m. ‹maď < tur›
1. zastar. maď. pastier na puste
2. hovor. expr. lapaj, huncút, figliar, šibal
beťár p. vtipkár, šibal
šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliar • vtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkárom • expr.: huncút • lapaj • výmyselník • vybíjanec • prefíkanec • prešibanec • viselec • šinter • koťuha • furták • líška • lišiak • kujon • šelma • stonoha • potmehúd • migľanc • zbojník • lapikurkár • hovor.: beťár • pofa • hovor. expr.: živáň • číslo • numero • bujdoš • bujo • fiktus • šibenec • šibeničník • šibeník • obyč. pejor. chytrák • pejor. potvora • hovor. recesista
vtipkár kto rád vtipkuje • figliar • šibal: vtipkár, figliar, šibal od kosti • žartovník (Jesenská) • humorista • hovor. beťár: to je veľký beťár • hovor. komik: komik spoločnosti • hovor.: špásovník • recesista • hovor. pejor. pofa • expr.: huncút • furták • potmehúd • expr. zried.: smieško (Tatarka) • smiechotár (Dobšinský)
beťár, -a m. (maď.)
1. hovor. samopašný človek, lapaj, huncút: Oklamal ma, beťár beťársky. (Hor.)
2. zastar. maďarský pastier na puste;
pren. zbojník: Z Dolniakov hrnuli sa beťári. (Hurb.);
beťársky príd. i prísl.: b. chlapec, b. kúsok, b-a vec;
beťárstvo, -a str. samopašný kúsok, výčin, huncútstvo
(jeden) beťár; (bez) beťára; (k) beťárovi; (vidím) beťára; (ó) beťár!; (o) beťárovi; (s) beťárom;
(traja) beťári; (bez) beťárov; (k) beťárom; (vidím) beťárov; (ó) beťári!; (o) beťároch; (s) beťármi;