beľmo -a -liem s.
1. biela vonkajšia časť oka: b-á očí blýskajú
2. chorobný zákal oka
● mať b. na očiach nevidieť pravdu; b. mu spadlo z očí poznal pravdu
beľmo -ma beliem s. 1. ▶ biela vonkajšia časť oka; syn. bielko: beľmá očí blýskajú; Aranžérka vyvrátila oči k povale tak, že mala v nich len beľmo. [J. Žársky] 2. ▶ chorobný povlak na zreničke, očný zákal: má na oku b.; Neveľké okná hlboko zasadené do stien zašli nasivo, akoby chytali beľmo. [J. Jonáš] ◘ fraz. mať na očiach beľmo nevidieť pravdu, byť zaslepený; beľmo mu spadlo z očí poznal pravdu
beľmo p. zákal
zákal strata jasnosti, čírosti: pivo má zákal • beľmo (biely zákal oka)
beľmo, -a, -liem str. biely zákal oka
● mať b. na očiach nevidieť skutočnosť, pravdu; strhnúť, sňať niekomu b. z oka ukázať pravdu
(jedno) beľmo; (bez) beľma; (k) beľmu; (vidím) beľmo; (ó) beľmo!; (o) beľme; (s) beľmom;
(dve) beľmá; (bez) beliem; (k) beľmám; (vidím) beľmá; (ó) beľmá!; (o) beľmách; (s) beľmami;