bastard1 -da pl. N a A -dy I -dmi m. ⟨strlat.⟩ 1. star. biol., genet. ▶ kríženec, obyč. pri medzidruhovom krížení al. krížení medzi plemenami
2. A hovor. i ▶ -dov miešanec, kríženec rozličných plemien psov patriacich do druhu Canis familiaris: zobrať si z útulku túlavého bastarda; krásny bastard hrdzavohnedej srsti sa ponášal na vlčiaka; Deti sa naľakajú najmä veľkých psov, lenže odpornejší bývajú malí, zákerní bastardi, ktorí pohryzú a zmiznú. [R. Sloboda]
3. pejor. ▶ niečo neprirodzene vytvorené, spojené do nesúrodého celku; niečo nesystémovo, zle urobené; syn. zlepenec, zlátanina: jazykový bastard [LT 1998]; Reč musí rásť sama zo seba, inak z nej bude bastard. [J. Smrek]; Kradneme na ten pomník i z cudzích pozemkov a je to bastard, také nič, múry nám padajú. [V. Bednár]
▷ bastardík -ka pl. N a A -ky A hovor. i -kov m. zdrob. k 2: havkanie dedinských bastardíkov [A. Plávka]
bastard2 -da pl. N -di I -dmi m. ⟨strlat.⟩ 1. pejor. ▶ nemajúci charakter, nemajúci nijaké zásady, bezcharakterný, nečestný človek (často ako nadávka): bol to poriadny b., keď neposkytol prvú pomoc; čo si to urobil, ty b.!; Najvyšším veliteľom sa zrazu stal plachý, zmäkčilý bastard, ktorý dostával zrádnik a triašku, keď zahrmeli delá. [J. Tallo]
2. hrub. zastar. ▶ nemanželské dieťa, panghart: Dieťa, tá Zuzanka, ktorú mama čaká, bude legitímna, a nie bastard. [H. Zelinová]; To sa súdu hodí, aby syn zo slušnej rodiny platil na bastarda. [O. Feldeková]