basta cit. vyj. potvrdenie platnosti výroku; dosť, koniec: to je rozkaz a b.
bašta -y bášt ž.
1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže: b-y zámku
2. publ. opora, záštita: domov je b-ou pokoja
basta ⟨tal.⟩ iba v citoslovcových výrazoch a basta, a basta fidli hovor. ▶ prejav rozhodnej vôle o niečom ďalej nehovoriť, s niečím prestať; vyjadruje potvrdenie platnosti výroku; syn. dosť, koniec, hotovo, šlus: povedal som a b.!; urobíš to a b.! Dom je jeho a basta. [F. Švantner]; Zajtra nastúpiš a basta. [V. Mináč]; Basta fidli, skončila som. [K. Jarunková]; Vybavia si to bez svedkov na nejakom odľahlom mieste a basta fidli. [A. Chudoba]
bašta -ty bášt ž. ⟨tal. ~ germ.⟩ 1. ▶ vežovitá predsunutá časť opevnenia hradieb miest a hradov stavaná ako súčasť pevnostných múrov: obranná b.; polkruhová kamenná b.; bašty zámku; Pod starou hradnou baštou bol úzky pás nevyužitej zeme. [J. C. Hronský] 2. publ. ▶ základný činiteľ, predstaviteľ odolávajúci procesu vývoja, premeny al. zániku; syn. pilier, opora, záštita: Čína, posledná b. komunizmu; Táto bašta kalvinizmu ich očakávala ako spasiteľov. [M. Ferko]; V posledných kolách sa prebudili bývalé bašty nášho hokeja. [Vč 1990]; Bobový šport je poslednou mužskou baštou. [Pd 1998] 3. šach. zastar. ▶ figúra pohybujúca sa po radoch a stĺpcoch, veža: prišiel o baštu
Nová Bašta Novej -ty ž. obec na strednom Slovensku v Rimavskosobotskom okrese juhozápadne od Rimavskej Soboty;
Novobašťan, Bašťan -na pl. N -nia m.;
Novobaštianka, Bašťanka -ky -nok ž.;
novobaštiansky, baštiansky -ka -ke príd.
basta citosl. ‹t› hovor. vyjadruje rozhodnú vôľu prestať s niečím, dosť!, koniec: dohovoril som a b.!
bašta -y ž. ‹t› vysunuté vežovité hradbové opevnenie: b-y zámku; publ. opora, záštita: domov je b-ou pokoja
basta p. hotovo
bašta 1. p. opora 2 2. p. veža
hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosť • koniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosť • basta • basta fidli • šlus • zastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum
opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podpora • podpera: drevená opora, podpora, podpera stropu
2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podpora • pomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomoc • posila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posila • kniž. záštita • publ. bašta • pren.: pilier • stĺp: duchovný pilier, stĺp hnutia • pren.: kameň • záchytný bod • chrbtová kosť
veža vysoká štíhla stavba postavená samostatne al. ako súčasť nižšej budovy: kostolná, hradná veža; románska, gotická veža • bašta (vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia v podobe veže): bašty zámku • hovor. turňa: zvony na turni sa rozozvučali • zried. vežica (Urbánek)
basta cit. hovor. obyč. v spojení a basta prejav rozhodného želania o niečom ďalej nehovoriť, s niečím prestať (= dosť, koniec): To je rozkaz a basta! — Taký je záujem štátu a basta! (Ráz.)
bašta, -y, bášt ž.
1. vyčnievajúca časť hradieb, opevnenia: b-y zámku; Terasa domu vyčnievala nad celým mestom sťa veľkolepá bašta. (Kuk.); skaly vypínajú sa ako bašta do výšky (Urb.);
2. niečo pevné, mocné, čo poskytuje oporu, ochranu; opora, záštita: SSSR — bašta pokroku a mieru; USA sú hlavnou baštou imperializmu; Tisovec bol označený za baštu panslavizmu. (Vans.);
3. zastar. veža v šachovej hre (Jes.)
(jedna) bašta; (bez) bašty; (k) bašte; (vidím) baštu; (ó) bašta!; (o) bašte; (s) baštou;
(štyri) bašty; (bez) bášt; (k) baštám; (vidím) bašty; (ó) bašty!; (o) baštách; (s) baštami;