à bas [a ba] prísl. ‹f› (vo franc. prostredí) dolu, preč s ním, ako prejav odporu, nevôle voči niekomu (rečníkovi, politikovi a pod.)
bas- ‹t› hud. v zloženinách prvá časť s významom nízky, hlboký, basový
bas1 -u m. ‹t› hud.
1. hlboký mužský hlas
2. nástroj s hlbokým tónom (napr. kontrabas)
3. (v niektorých skladbách) najnižší hlas tvoriaci ich harmonický základ;
basový1 príd.: b. hlas; b. tón; b. nástroj zodpovedajúci polohou basu; b-á krídlovka nástroj ušľachtilého tónu pre vysoké tenorové polohy, tenorový roh, tenor 3; b. klarinet, b-á gitara; b. kľúč F kľúč vzťahujúci sa na štvrtú linku osnovy a fixujúci tón f
bas2 -a mn. N -i m. ‹t› hovor. basista