barytón -u m. neživ. stred. muž. hlas;
barytónový príd.: b-é sólo;
barytón -a m. živ. hovor. barytonista
barytón -nu pl. N -ny m. (hlas, nástroj)
barytón -na pl. N -ni m. (spevák)
barytón1 -nu pl. N -ny m. ⟨tal. ‹ gr.⟩ hud. 1. ▶ stredne hlboký mužský hlas (medzi tenorom a basom): sýty, zamatový b. 2. ▶ starý sláčikový nástroj 3. ▶ dychový plechový náustkový nástroj, tvarom podobný basovej krídlovke, eufónium
barytón2 -na pl. N -ni m. ⟨tal. ‹ gr.⟩ hovor. ▶ spevák s barytónovým hlasom, barytonista: spievali traja slávni barytóni
barytón1 -u m. ‹t < g› hud.
1. stredný mužský hlas (medzi tenorom a basom)
2. starý sláčikový nástroj na spôsob violy d’amour
3. dychový plechový náustkový nástroj, tvarom podobný basovej krídlovke, eufónium;
barytónový príd.: b. hlas; b-é nástroje zodpovedajúce polohou barytónu 1; b. saxofón
barytón2 -a mn N -i m. ‹t < g› hovor. barytonista
barytón1, -u m. mužský hlas strednej polohy: spievať b.;
barytónový príd.: b. hlas
barytón2, -a m. divad. slang. barytonista