baník -a mn. -ci m. pracovník, robotník v bani;
banícky príd.: b-a osada, b. učeň;
baníctvo -a s.
1. zamestnanie baníka
2. odvetvie hospodárstva zaoberajúce sa ťažbou uhlia a rudy
baníctvo -va s.
baníctvo -va s. 1. ▶ odvetvie hospodárstva zaoberajúce sa ťažbou uhlia a rudy; banský priemysel; práca v baniach: vyspelé b. a hutníctvo; hlbinné, povrchové b.; hnedouhoľné, uhoľné, rudné b.; kremnické b.; povzniesť, rozvíjať b.; úpadok, útlm baníctva; najnamáhavejšie práce v baníctve; expozícia baníctva; podnikateľské subjekty reprezentujúce slovenské baníctvo a geológiu 2. ▶ náuka zaoberajúca sa otázkami dobývania nerastov; učebný a študijný odbor: študovať, prednášať b.; špecializovať sa na b. 3. ▶ zamestnanie baníka: živiť sa baníctvom 4. hromad. ▶ baníci: problémy, štrajky baníctva; Pomaly prichodili zástupcovia baníctva. [J. Horák]
baník, -a, mn. č. -ci m. robotník v bani;
banícky príd.: b-a škola, b. učeň, b. kraj;
baníctvo, -a str.
1. práca v baniach, povolanie baníkov;
2. hromad. baníci