bachor m 1. predná časť žalúdka prežúvavcov: potrawa čtwernohjm negprw do bachora, potom do cepce prechazy (KoA 17. st); rumen: bachor (FO 1737); bachor: venter tumidus (PD 18. st) 2. aj bachory pomn expr brucho; vnútornosti: powedala, že gu bachor bolij (DUBNICA n. V. 1698); gednemu Wrbyčanowy Hybangia bachory witaly (LIPTOV 1693) zbili ho; (ponosuje sa), že w bachorach ma welýku bolést (PRIEVIDZA 1756); (ozrutný had) y howado do sweho bachore ukrige (KCS 18. st); F. vzal si ženu z Moravy, mala vlčé bachory (PV 18. st) bola stále hladná, veľa zjedla